BRATISLAVA - Možno nie som najšikovnejší, ale som najvytrvalejší, tvrdil kedysi o sebe Albert Einstein. Jeho životná dráha môže byť dobrým príkladom pre mnohých ľudí, ktorí o sebe pochybujú.
Nová kniha Davida Bodanisa sa volá Einsteinova najväčšia chyba. Podľa neho mal Einstein tri veľké charakterové znaky. Ako tvrdí jeho životopisec Bodanis, veľký vedec mal v obľube hovoriť, že „možno nie som šikovnejší ako ostaní vedci, ale mám vytrvalosť mulice.“
Ako príklad uvádza, že keby sa Einsteinovi zrúti domček z karát, nadýchne sa a začne ho stavať znova. Einstein roky pracoval v patentovom úrade vo Švajčiarsku. Džob vysokoškolského učiteľa sa mu nepodarilo získať. Zatiaľ čo pracoval ako obyčajný úradník, na stole mu ležali štyri vedecké štúdie. Dve z nich sa týkali teórie špeciálnej reality a vzorca E=mc2. Pracoval na nich aj počas bezvýznamnej práce ako úradník. To je prvý charakterový znak Einsteina.
Za druhé mal slávny vedec „hrošiu kožu“. Psychickému tlaku neodolá každý. Einstein to zvládol. V roku 1920 sa konal protieinsteinovský protest v Berlíne, kde ľudia brojili proti „židovskej vede“. V roku 1933 študenti z univerzity Göttingen pálili jeho knihy. Ani toto Einsteina nezastavilo na ceste k úspechu.
Albert Einstein nevedel rozprávať do svojich štyroch rokov. Jeho rodičia a učitelia si mysleli, že je zaostalý. Dokonca bol vylúčený zo školy, jeho prihlášku na vysokú školu zamietli. Dnes je však Einstein právom považovaný za génia, ktorý svojimi objavmi výrazne obohatil poznanie ľudstva.
Bodanis uvádza ako tretiu charakterovú črtu noblesnú povahu vedca. „Mal veľké pochopenie pre ostatných ľudí, využil svoj príjem na to, aby ich pomohol dostať z Nemecka do Ameriky,“ tvrdí Bodanis. „Napriek tomu, že mal hrubú kožu, nebol necitlivý.“
Zaujímavá je tiež historka, ktorú cituje jeho životopisec. Keď sa vraj dozvedel, že USA zhodili atómovú bombu na Japonsko, povedal „Keby som to vedel, nepohol by som ani prstom“.
