TIRANA - Albánsko, zďaleka najchudobnejšia a najizolovanejšia európska krajina, sa na začiatku 90. rokov minulého storočia prebúdzala z takmer polstoročnej komunistickej vlády. Ľudia, ktorí celý život strávili pod prísnym dohľadom strany a tajnej polície, len pomaly odhaľovali princípy fungovania kapitalistickej spoločnosti. Aj vďaka tomu milióny Albáncov podľahli lákaniu ziskov z pyramídových hier, ktoré ale absolútnu väčšinu z nich ožobračili. Výsledkom sa pred 20 rokmi stalo zrútenie štátu.
Nepokoje, vyvolané krachmi podvodných finačnných spoločností, postupne od začiatku roka 1997 zachvátili množstvo albánskych miest vrátane metropoly Tirana. V tej sa 26. januára 1997 stretli rozvášnení demonštranti s políciou, výsledkom boli nielen zranenia na oboch stranách, ale aj zničené vládne budovy, Národné múzeum či Palác kultúry. V reakcii na to povolil parlament použitie armády na ochranu komunikácií a vládnych budov. Chaosu v krajine sa tým ale zabrániť nepodarilo.
Ľudia, ktorí prišli o celoživotné úspory a mnohí z nich dokonca aj o peniaze z predaja domov, totiž spájali svoje ožobračenie práve s vládnucimi politkmi z Demokratickej strany, ktorá sa moci ujala po páde komunizmu. Vláda síce prišla s vyhlásením, že sporiteľom väčšinu peňazí vráti a ďalšie fungovanie pyramídových hier zakázala, išlo však len o prázdne sľuby. Keď podvedení Albánci zistili, že ich úspory definitívne prišli navnivoč, prišla na prelome februára a marca ďalšia vlna nepokojov. Protesty sa nezaobišli bez násilia, a pretože kolabujúci štát nebol schopný ochrániť sklady zbraní, dostali sa do rúk obyvateľov státisíce kusov pištolí a útočných pušiek vrátane miliónov kusov streliva. Nepokoje, ktoré zmietali Albánsko takmer štvrť roka, si vyžiadali dvetisíc životov.
Situáciu pomohol upokojiť až zásah medzinárodných síl pod vedením Talianska. Mandát k nemu dala Bezpečnostná rada OSN na konci marca a v polovici apríla už boli zahraničné jednotky rozmiestnené v Albánsku. Táto misia trvala zhruba štyri mesaice. Počas nej sa situáciu v krajine podarilo upokojiť a v lete sa dokonca uskutočnili predčasné voľby, z ktorých vzišiel nielen nová vláda a parlament, ale aj nový prezident. K moci sa s veľkou väčšinou poslancov dostala Socialistická stana Albánska.
Následky krachu pyramídových hier, ktoré sa v Albánsku rozmohli po roku 1991 a Albánci prišli v nich o približne 1,5 miliardy dolárov, sa naprávali len pomaly. Systémy, založené na vyplácaní starých vkladateľov peniazmi tých nových, totiž fungovali bez problémov viac ako tri roky, pravdepodobne aj vďaka symbióze s vládnucimi demokratmi. Objavili sa taktiež informácie o tom, že albánske pyramídové spoločnosti umožňovali prať špinavé peniaze talianskych zločineckých gangov.
Okrem straty dôvery v politiku, ktorá v Albánsku nikdy nebola veľmi silná, sa krach podvodných investičných firiem ponúkajúcich mesačné úroky v radoch desiatok percent, negatívne podpísal na bezpečnostnej situácii. A to nielen v Albánsku, ktoré sa na dlhý čas stalo živnou pôdou kriminálnych živlov, ale aj v blízkom okolí. Zbrane ukradnuté z albánskych skladov sa napríklad pašovali do susedného Srbska, kde sa nimi koncom 90. rokoch vyzbrojili separatisti z Kosovskej oslobodeneckej armády.
Albánci ale neboli jediní, kto naletel podvodníkom z pyramídových hier. Začiatkom 90. rokov prišli o svoje vklady milióny Rusov, ktorí investovali do spoločnosti MMM matematika Sergeja Mavrodiho. Ich straty sa odhadujú na miliardy dolárov. V roku 2008 potom vyšlo najavo, že svojich klientov podvádzal aj rešpektovaný americký finančník Bernard Madoff, ktorý počas niekoľkých desiatok rokov spreneveril často prominentným investorom 18 miliárd dolárov.
Obyvatelia kedysi izolované Albánsko ale neboli jediní, kto vo veľkom naleteli podvodníkom z pyramídových hier. Začiatkom 90. rokov napríklad prišli o svoje vklady milióny Rusov, ktorí "investovali" do spoločnosti MMM matematika Sergeja Mavrodiho. Ich straty sa odhadujú na miliardy dolárov. V roku 2008 potom vyšlo najavo, že svojich klientov podvádzal aj rešpektovaný americký finančník Bernard Madoff, ktorý počas niekoľkých desiatok rokov spreneveril často prominentným investorom 18 miliárd dolárov.
