BERLÍN - Len hodinu a pol stačilo nacistickým špičkám vykonať definitívny ortieľ nad miliónmi európskych Židov. Porada v berlínskej vile Wannsee pred 75 rokmi, 20. januára 1942, nerozhodla o vyhubení Židov, pretože holokaust prebiehal už od prepadnutia ZSSR 22. júna 1941, ale slúžila na koordináciu medzi rôznymi úradmi.
"Vysídlenie Židov na východ predstavuje začiatok konečného riešenia židovskej otázky," napísal dôstojník SS Adolf Eichmann v januári 1942 služobniam gestapa. Konferencia vo Wannsee bola podľa historikov vládnym zločinom, správnym aktom masovej vraždy, akú história nezažila. Nacisti a ich pomocníci zavraždili počas tejto genocídy za necelé štyri roky (od leta 1941 do konca vojny v máji 1945) približne šesť miliónov Židov, teda asi dve tretiny ich európskej populácie.
Konferencia v honosnej vile na brehu jazera Wannsee postavenej v roku 1914 bola označená za tajnú ríšsku záležitosť a na pozvanie šéfa hlavného bezpečnostného úradu (RSHA) a poverenca pre riešenie židovskej otázky Reinharda Heydricha sa jej zúčastnilo pätnásť vysokých vodcov SS, štátnych úradníkov a straníckych funkcionárov. Dve tretiny z nich boli absolventmi univerzít a mnohí mali titul doktora práv. Dohodu potvrdili koňakom.
Po vojne účastníci konferencie najprv popierali účasť na porade, potom predstierali, že si na nič nepamätajú. Výnimkou bol Eichmann, ktorý na procese v Jeruzaleme v roku 1961 povedal: "Celá záležitosť trvala sotva hodinu a pol. Priebežne sa dolieval koňak a účastníci hovorili jeden cez druhého." Aj on ale tvrdil, že o ničom nevedel a nič neinicioval. "Rozkazy som dostával od svojho nadriadeného. Väčšinu času som trávil v rohu miestnosti a orezával som ceruzky."
Text protokolu z Wannsee objavili podriadení amerického prokurátora v marci 1947 v jednom zo šanónov ministerstva zahraničia v snahe získať podklady k následným procesom s nacistickými zločincami. Úradníci získali kópiu číslo 16 - jedinú zachovanú z pôvodných tridsiatich. "Protokol z Wannsee dodnes zostáva najnázornejšou a najviac programovou výpoveďou o spôsobe, akým nacisti vykonávali genocídu," poznamenal britský historik Mark Roseman.
Spočiatku sa zdalo, že nájdený dokument zachytáva okamih, kedy sa nacisti rozhodli vyhladiť Židov. Čoskoro však historici rozpoznali, že nebol tým, čím sa zdal byť. Predovšetkým medzi účastníkmi konferencie nebol Adolf Hitler, a tí, ktorí tam boli, nemali také postavenie, aby mohli rozhodovať o genocíde. Zarážajúci bol aj čas konania schôdzky. Vedelo sa, že masové vraždenie sovietskych Židov začalo o polroka skôr a bolo známe aj to, že Židia boli usmrcovaní plynom už od začiatku decembra 1941 v poľskom Chelmne a už sa staval aj vyhladzovací tábor Bolžec.
Porada nemala pevný program a väčšinu času zaberala Heydrichova prednáška. Na konferencii sa nacisti okrem iného rozhodli do Terezína deportovať najmä starých Židov aj z ďalších štátov Európy. "Pre konečné riešenie židovskej otázky v Európe prichádza do úvahy asi jedenásť miliónov Židov," píše sa v závere protokolu. Skutočným cieľom a úspechom konferencie bolo pomôcť tomu, aby bolo konečné riešenie začlenené do bežných byrokratických a politických štruktúr nemeckého štátu a po pracovno-technickej stránke vhodne zorganizované. Táto metóda umožňovala každému jednotlivcovi, aby sa zbavil osobnej zodpovednosti a napriek tomu sa stal čiastočne aktívnym, v zásade ale pasívnym komplicom svojej vlády. Viac od neho nikto nechcel, viac v Nemecku nebolo potrebné.
Posledné chvíle nacistického vraha: Takto zomieral sadista Brunner, ktorý poslal na smrť aj Slovákov
Niektorí účastníci schôdzky boli po vojne odsúdení na mierne tresty a vzápätí dostali milosť. Iba Eichmann bol po procese v Jeruzaleme koncom mája 1962 popravený. Vila pri Wannsee je od roku 1992 pamätníkom tejto konferencie.
