LONDÝN - Predstavte si, že by ste celý jeden rok neminuli peniaze na nič nepotrebné. V predvianočnom období sa do obchodov tlačia masy ľudí a nakupujú všetko, na čom je nálepka akcia. Britku Michelle McGaghovú takýto obraz životného štýlu doviedol až k sparťanskému experimentu.
Michelle si pred rokom zaumienila, že bude 12 mesiacov kupovať len to, čo je naozaj potrebné. Keď si dnes predstaví, koľko peňazí predtým minula v reštauráciách a puboch, cíti sa trápne. Konzumného životného štýlu sa rozhodla vzdať 27. novembra 2015, keď si uvedomila, ako veľmi sú ľudia závislí na nakupovaní.
Konzum náš každodenný: Tri jednoduché otázky, ktoré vám pomôžu skoncovať s častým nákupom oblečenia
Mladá Britka pracuje ako novinárka a nikdy nezažila finančnú núdzu. Hoci písala o financiách a radách, ako ušetriť, nikdy svoj recept nevyskúšala na vlastnej koži. Nemala dlhy a ani nemusela príliš riešiť, čo a za koľko nakupuje. „Míňala som bez premýšľania, zlákaná reklamou a prísľubom, že toto je cesta ku šťastiu,“ opísala Britka pre The Guardian. „Uviazla som v cykle konzumu,“ dodala. Kupovala si veci, ktoré v skutočnosti nepotrebovala.
Dvakrát musela záväzok porušiť
Hoci Michell svoje rozhodnutie opísala ako extrémny prístup, ktorého cieľom bola extrémna skromnosť, experiment mal pozitívny účinok. Mladá žena sa naučila efektívnejšie nakupovať potraviny a zlepšila aj svoje kuchárske zručnosti, pretože si nemohla dovoliť stravovanie v reštauráciách. S jej rozhodnutím súhlasil aj manžel. Po zmene návykov dokázali týždenne na nákupoch minúť len 31,60 (37,67 eur) libier. Peniaze im vystačili na tri jedlá denne, čistiace potreby do domácnosti a veci osobnej hygieny.
Napriek striktnému šetreniu sa vyskytli dva prípady, keď musela mladá žena hlboko siahnuť do vrecka. Prvýkrát na cyklodovolenke, keď si v miestnom obchodíku kúpila vrecko čipsov za 1,95 libier (2,32 eur), pretože v ňom okrem nich nemali nič jedlejšie a druhýkrát vtedy, keď dal sused bez jej vedomia opraviť chýbajúcu dlaždicu na terase medzi susedmi. Oprava ju vyšla na 50 libier (59,60 eur).
Splatila časť hypotéky
„Nebudem predstierať, že to bolo jednoduché, obzvlášť v prvých mesiacoch, keď som sa snažila žiť môj predchádzajúci život bez peňazí a zistila som, že to nefunguje,“ spomína. Veľakrát si v pube túžila kúpiť pivo alebo kúpiť si lístok na autobus (všade sa totiž dopravovala na bicykli). Potom však našla spôsob, ako si dopriať aj spoločenský a kultúrny život – začala chodiť na predstavenia, projekcie a výstavy, ktoré boli zdarma. Sem-tam skočila aj na ochutnávku vína.
Dokonca si na bicykli dopriala bezplatnú dovolenku pri pobreží, kde sa dalo táboriť. O koľko viac Michell ušetrila, o toľko viac si mohla dovoliť neskôr. S manželom si vzali do bytu podnájomníka a aj s jeho pomocou dokázali splatiť väčšiu časť hypotéky. Tým pádom nemusia byť manželia 25 rokov zaviazaní splácaním banke.
Nakupovanie šťastie neprináša
„Dúfam, že som povzbudila aj iných ľudí, aby prehodnotili svoju útratu,“ dodala Britka, ktorá si je vedomá toho, že existuje veľký rozdiel medzi chudobou a skromnosťou. „Tento experiment nebol o živote v chudobe, pretože chudoba nie je voľba,“ spresnila. Mladá žena chcela poukázať na to, ako nás zarábanie peňazí a ich míňanie môže súčasne aj ochudobňovať.
„Úprimne môžem povedať, že som teraz šťastnejšia. Získala som sebadôveru a nové zručnosti, urobila som veci, ktoré by som nikdy predtým neurobila a stretla milých ľudí, ktorých by som inak nestretla,“ priznala mladá žena, ktorú už nerozumné nakupovanie neláka. Aj naďalej chce míňať s mierou, pretože podľa jej filozofie človek nepotrebuje k spokojnému životu až tak veľa, ako si myslí.
