KNUDSTRUP - Dánsky astronóm, astrológ a alchymista Tycho Brahe, ktorý sa narodil 14. decembra 1546, bol za svojho života považovaný za najlepšieho a najpresnejšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy. Brahe pri práci kládol dôraz na presné systematické pozorovania nebeských telies, pre ktoré tiež skonštruoval rad prístrojov, vrátane vlastnej meracej stupnice. Jeho pozorovania boli prekonané až desiatky rokov po vynájdení ďalekohľadu.
Astronómovia riešia záhadu: Pred 50 rokmi sa stratil satelit NASA, teraz sa stalo niečo podivné
Brahe tiež vytvoril vlastnú teóriu o stavbe slnečnej sústavy, v ktorej síce využil Koperníkov objav, že planéty obiehajú okolo Slnka, ale Zem nechal nepohyblivú uprostred vesmíru. U Braha teda všetko obiehalo okolo Zeme raz za hviezdny deň, Slnko navyše okolo Zeme raz za rok a planéty obiehali okolo Slnka podľa svojich dráh. K tomu Braha priviedlo hľadanie odrazu ročného obehu Zeme v zdanlivom posúvaní hviezd na oblohe, takzvanej ročnej paralaxy.
Vlastným menom Tyge Ottesen Brahe pochádzal zo starého šľachtického rodu v Knudstrupe. Okolo jeho smrti kolujú legendy. Podľa jednej z nich mu praskol močový mechúr, keď sa pri hostine z úcty k cisárovi neodvážil odísť na toaletu. Podľa inej zase nechcel prerušiť pozorovanie zatmenia Slnka (v tom čase ale žiadne zaujímavé nebolo). Podľa historických prameňov Brahe ochorel po bujarej hostine u Petra Voka z Rožmberka a zomrel zrejme na zlyhanie obličiek.
Astronóm je pochovaný v Prahe v Týnskom chráme. Novodobé skúmanie jeho vlasov a fúzov zistilo veľkú koncentráciu ortuti. Objavili sa teórie, že Brahe mohol byť zavraždený, a to dokonca na pokyn dánskeho kráľa Kristiána IV., u ktorého bol v nemilosti. V novembri 2010 boli ostatky Braha vyzdvihnuté a preskúmané, v odobratých vzorkách skutočne bola zistená ortuť, ale nie v koncentráciách, ktoré mohli ohroziť astronómov život. Presná príčina smrti slávneho vedca tak ďalej zostáva tajomstvom.
