BRIDGEND - Mladá žena zažila jednu z najhorších rán v živote. Bežné prebudenie sa zmenilo na mesiace utrpenia, boja a neistoty. Začalo to nevinnou bolesťou krku, skončilo to paralýzou celého tela. Zriedkavé neurologické ochorenie zmenilo v priebehu chvíľky dovtedy bezstarostný život.
Helen Finchamovej sa 24. augusta zmenil život rapídnym spôsobom. Bežné ráno sa zmenilo na začiatok nepríjemného kolotoča vyšetrení a trápenia. Všetko sa začalo nevinnou bolesťou krku. "Prebudila som sa a bolo to ako každý iný deň. Išla som sa dole najesť s rodičmi. Keď som sa chvíľu na to prehla ucítila som bolesť krku. Predpokladala som, že som v noci zle spala a ďalej som to neriešila," spomína na osudné ráno Helen.
Helen sa vrátila do postele a jej stav sa zrazu začal zhoršovať. Dych sa nečakane zhoršil, cit v rukách pomaly odišiel. "Myslela som si, že mám srdcový záchvat a umieram. Moji rodičia sa ponáhľali domov a okamžite zavolali 999." Po príchode lekárov zdravotný stav 21 – ročnej slečny nabral nečakaný spád. "Keď ma záchranári požiadali, aby som vstala, zrútila som sa. Od tej doby som ochrnutá od krku dole," povedala Helen.
Potom, čo bola Helen prevezená do nemocnice v Morriston Swansea lekári ostali v šoku z jej stavu. Nedokázala sa už vôbec pohnúť. "Bola som z toho úplne mimo. Kričala som a plakala, nikto mi nevedel dať odpoveď," opísala svoju bezmocnosť mladá žena. "Pripadalo mi to ako sen. Neverila som, že ide o skutočnosť. Dva týždne pred tým som bola s priateľmi na dovolenke na Ibize."
Žiaden zo zdravotníkov neveril a stále jej opakovali, aby vstala. Pre Helen bola táto skúsenosť a prístup traumatizujúci. Opatrnosť lekárov je v tomto smere veľmi dôležitá. "Myslím, že lekári by mali byť viac otvorení a opatrní pri zaobchádzaní s pacientom trpiacim neurologickými symptómy a paralýzou," zhodnotila. Mladá pacientka prekonala niekoľko testov aj výmenu plazmy. Pri lumbálnej punkcii necítila nič.
Niekoľko desiatok nezodpovedaných otázok. Prečo, ako a čo zapríčinilo túto nešťastnú situáciu. Odpovede neprichádzali žiadne. "Zo začiatku som si myslela, že som bola uhryznutá na dovolenke alebo to je nejaký vírus. Nikdy mi ale nebolo zle a neboli zistené ani žiadne známky vedúce k tejto teórii. Je to záhada a neviem, či bude niekedy vyriešená."
Po dvoch mesiacoch bola Helen po mnohých testoch určená diagnóza. Verdikt znel "myelitída", zápal miechy. Ide o veľmi zriedkavé neurologické ochorenie. "Chcem sa poďakovať všetkým zamestnancom, že mi od začiatku pomáhali. Išli nad rámec svojich možností, hoci nemajú žiadne odpovede na otázku, čo spôsobilo tento stav."
Tri mesiace od osudného rána Helen cíti dotyk aj keď jej pohyb je stále obmedzený. "Navštevujem fyzioterapeuta a hydroterapiu každý týždeň. Mojim ďalším cieľom je to, aby som sa sama dokázala postaviť z postele a vrátiť sa do nej. Potom je tu šanca, že budem môcť ísť domov." Ako sama priznala niektoré dni sú naozaj ťažké. Nad vodou ju drží myšlienka na rodinu a priateľov, ktorí pri nej počas celej doby stáli a neuveriteľne ju podporujú.
Uvedomila si ako samozrejme ľudia berú na prvý pohľad jednoduché úkony. "Ľudia berú najjednoduchšie úlohy ako samozrejmosť. Ja dúfam, že sa mi v jeden deň podarí robiť tieto jednoduché veci. Napríklad si vypnúť vlasy do vrkoča, spraviť make-up, či vyčistiť si vlastné zuby."
Bolia vás končatiny a neviete prečo? Dajte si pozor, môže za tým byť vzácne ochorenie!
Helenina sestra Jessica Finchamová spustila zbierku, ktorá ma slúžiť na upravenie rodičovského domu pre potreby Helen. "Celá naša rodina je od toho rána zdevastovaná. Helen bola vždy zdravá a pracovitá. Nemáme potuchy, prečo sa jej to stalo," vyjadrila sa Jessica. Celá rodina pri Helen stojí a podporuje ju. Tešia sa z každého malého úspechu a stále veria. "Myslela som si, že som v najhoršej možnej situácii. Uvedomila som si ale, že som stále zdravá a živá a všetko by mohlo byť oveľa horšie," uzavrela Helen.
