PRAHA - Poštová známka, ktorú hľadali generácie filatelistov, ide v sobotu v Prahe do dražby s vyvolávacou cenou jeden milión korún. Ide o známku, ktorá vyšla v roku 1927 omylom. Je na nej vyznačená hodnota "50/50h Doplatiť". Podľa filatelistov ide o najvzácnejšiu československú známku, ktorá je tiež jediným českým zástupcom medzi svetovými raritami. Dom filatelie, ktorý o aukcii informoval, ju označil za "akýsi náš malý Modrý Mauritius".
Tisíce zberateľov aj nefilatelistov ju desiatky rokov hľadali, šťastie sa usmialo až tento rok na dôchodcu z Moravy. Nedávno sa sťahoval do domova dôchodcov a mohol si so sebou vziať len malú časť svojej obsiahlej zbierky. Pozval si kolegov zberateľov, aby si zo zvyšku najbežnejších halierových známok vybrali, čo by sa im hodilo. Pri prehliadke si jeden z nich všimol chybotlače a majiteľovi odporučil obrátiť sa na znalca. Ten zistil, že ide o pravý exemplár, prvý nájdený od roku 1939. Do tej doby sa podarilo objaviť len 17 kusov, ktorej majiteľmi sú dnes väčšinou Česi. Do zahraničia sa ich predalo len pár. Pre svoju vysokú cenu bola známka tiež mnohokrát sfalšovaná.
"Cena v aukcii by sa mohla vyšplhať na 1,5 milióna korún, možno aj viac," povedal dnes znalec František Beneš, ktorý potvrdil pravosť exemplára. Majiteľ známky sa kvôli zachovaniu anonymity dražby účastniť nebude. Pre šťastného nálezcu je teraz vhodný čas, pretože ceny známok na trhu podľa znalca stúpajú. "Pred piatimi rokmi by za ňu dostal výrazne menej, je ale otázka, aká bude jej hodnota za ďalších päť rokov," uviedol. Filatelistovým prianím podľa Beneša je, aby si známku kúpil niekto, kto má známky rád.
V posledných štyroch rokoch výrazne vzrástol dopyt po známkach, v Česku najmä po československých. "Zberatelia si chcú schovať peniaze. V pohľade do histórie 150 rokov späť sa známkam vždy najlepšie darilo, keď prichádzali alebo už nastali problematické časy," zmienil Beneš. Známky sú pre zberateľov príťažlivé, ide o bezpečné a nenápadné uloženie peňazí, navyše je ich transport jednoduchý. Sú malé a takmer nič nevážia. Pripomenul, že ich často využívali exulanti. Trebárs v roku 1939, 1945, 1948, 1968 si nemohli odniesť nábytok či zlato, ale známky áno. A bol to potom pre nich prvý ekonomický počiatok v novom bydlisku.
Na území dnešného Česka sa zbieranie známok rozvinulo koncom 19. storočia, známky s geografickými či dejepisnými námetmi sa hodili učiteľom. Pošta tiež vtedy bola jediným spôsobom komunikácie medzi ľuďmi a známky sa dostali aj k najchudobnejším vrstvám. V druhej polovici 20. storočia, v časoch socializmu, sa ročná obchod so známkami pohyboval okolo miliardy korún. Veľkou zmenou bol potom pre odbor pád hraníc a zavedenie internetu, na ktorom v posledných rokoch obrovsky prekvitá obchod s filateliou. Dnes ide podľa Benešovho odhadu tiež zhruba o miliardu korún ročne, jeho odhad ale postihuje len "špičku ľadovca". Ide o sumu viditeľnou z výsledkov aukčných firiem a daňových priznaní, väčšina obchodov je ale podľa Beneša skrytá "pod hladinou".
Známky môže podľa Beneša zbierať ktokoľvek. "Známky sú taká vec ľahko zrozumiteľná, úžasne zdokumentovaná a veľmi demokratická," zhrnul. Typickým filatelistom je dnes staršií zabezpečený človek. Ubudlo detí, ktoré predtým známky zbierali, a pribudlo dôchodcov. Zaujímavosťou je, že medzi zberateľmi pribúda žien.
