Slovenskí archeológovia tento rok pokračovali vo výskume dvoch nálezísk - prístavnej osady z doby bronzovej, ktorá je ohrozené morským príbojom a včasnostredovekej kresťanskej osady zo šiesteho až ôsmeho storočia.
KUVAJT – Dva kilogramy ametystov našli slovenskí archeológovia na svojej tretej výskumnej misii na kuvajtskom ostrove Failaka v Perzskom zálive. Neopracované drahokamy veľkosti orecha sú dôkazom rozsiahlych obchodných stykov severnej časti Perzského zálivu s oblasťou Indie.
„Ametysty sú síce najdrahšie polodrahokamy, ich hodnota je však najmä archeologická. Budú zdobiť expozíciu Kuvajtského národného múzea,“ povedal pre agentúru SITA vedúci expedície Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Archeológovia tento rok pokračovali vo výskume dvoch nálezísk - prístavnej osady z doby bronzovej, ktorá je ohrozená morským príbojom a včasnostredovekej kresťanskej osady zo šiesteho až ôsmeho storočia. Na staršom nálezisku z doby bronzovej objavili viac ako 30 vzácnych pečatidiel. Podľa vedúcej terénneho výskumu na tejto lokalite Lucie Benedikovej je to úspech, pretože doteraz ich našli len zopár. Patria do obdobia civilizácie Dilmun, datovanou rokmi 2400 až 1500 pred Kristom. Pečaťami si ľudia v minulosti označovali svoj majetok, zároveň mali aj funkciu podpisu. „Sú na nich nielen figurálne či rastlinné scény, ale často aj klinopisné nápisy, ktoré v mnohom objasnia hospodársku a kultúrnu úroveň dilmunskej spoločnosti,“ povedal Pieta.
Archeológovia ďalej zdokumentovali 140 obytných dvorcov kresťanskej osady zo šiesteho až ôsmeho storočia, ktorú tu založila nestoriánska cirkev ešte v predislamskom období. Dvorce boli ohraničené kamennými ohradami. Našla sa tu aj minca bagdadského kalifátu zo začiatku ôsmeho storočia, množstvo keramiky, bronzové a medené ozdoby, pracovné nástroje a vyše 300 úlomkov unikátnych nádob z farebného skla. V strede osady stál kláštor s kostolom. Kresťanstvo tu dokladajú i nestoriánske kríže, aplikované na rôznych výrobkoch. „Pravdepodobne ide o misijnú osadu, ktorá šírila kresťanstvo ďalej na východ, do Iránu a Indie,“ skonštatoval Pieta.
Dvadsaťčlenný slovenský archeologický tím, ktorý dopĺňali aj odborníci z Turecka, Belgicka a Kuvajtu, strávil na ostrove Failaka zhruba tri mesiace. Výsledky všetkých troch výskumných sezón budú prezentovať vo štvrtok o 13:00 v Archeologickom ústave SAV v Nitre.
Archeológovia tento rok pokračovali vo výskume dvoch nálezísk - prístavnej osady z doby bronzovej, ktorá je ohrozená morským príbojom a včasnostredovekej kresťanskej osady zo šiesteho až ôsmeho storočia. Na staršom nálezisku z doby bronzovej objavili viac ako 30 vzácnych pečatidiel. Podľa vedúcej terénneho výskumu na tejto lokalite Lucie Benedikovej je to úspech, pretože doteraz ich našli len zopár. Patria do obdobia civilizácie Dilmun, datovanou rokmi 2400 až 1500 pred Kristom. Pečaťami si ľudia v minulosti označovali svoj majetok, zároveň mali aj funkciu podpisu. „Sú na nich nielen figurálne či rastlinné scény, ale často aj klinopisné nápisy, ktoré v mnohom objasnia hospodársku a kultúrnu úroveň dilmunskej spoločnosti,“ povedal Pieta.
Archeológovia ďalej zdokumentovali 140 obytných dvorcov kresťanskej osady zo šiesteho až ôsmeho storočia, ktorú tu založila nestoriánska cirkev ešte v predislamskom období. Dvorce boli ohraničené kamennými ohradami. Našla sa tu aj minca bagdadského kalifátu zo začiatku ôsmeho storočia, množstvo keramiky, bronzové a medené ozdoby, pracovné nástroje a vyše 300 úlomkov unikátnych nádob z farebného skla. V strede osady stál kláštor s kostolom. Kresťanstvo tu dokladajú i nestoriánske kríže, aplikované na rôznych výrobkoch. „Pravdepodobne ide o misijnú osadu, ktorá šírila kresťanstvo ďalej na východ, do Iránu a Indie,“ skonštatoval Pieta.
Dvadsaťčlenný slovenský archeologický tím, ktorý dopĺňali aj odborníci z Turecka, Belgicka a Kuvajtu, strávil na ostrove Failaka zhruba tri mesiace. Výsledky všetkých troch výskumných sezón budú prezentovať vo štvrtok o 13:00 v Archeologickom ústave SAV v Nitre.
