PARÍŽ - Väznica, v ktorej väzni majú kľúče od ciel, túlajú sa s úsmevom na perách po chodbách a diskutujú o zmysle zákonov? Vo väznici vo Villepinte, ležiacej na severovýchod od centra Paríža a až doteraz smutne preslávenej kvôli "najhorším trestancom vo Francúzsku", taký odvážny experiment už mesiac úspešne funguje, napísala agentúra AFP.
Bankár sa priznal: Brutálne zabitie dvoch žien (†25, 30) v luxusnom byte počas sexhier
Bolo to 26. septembra, keď dozorcovia v budove E otvorili 90 ciel a kľúče od nich odovzdali ich 184 obyvateľom. Riaditeľka nápravného zariadenia priznáva, že ju oblieval studený pot. K projektu Respecto, ktorý Léa Poplinová nosila už pár rokov v hlave, ju inšpirovali programy uskutočňované v Španielsku a vo väznici Mont-de-Marsan na juhozápade Francúzska.
V princípe ide o "zmluvu", ktorá ponúka väzňom určité "výhody" (cely otvorené počas dňa, voľný prístup do spŕch a na športoviská) výmenou za "povinnosti" (budíček o 7:30, kurzy občianskej výchovy, vykonávanie upratovania ... ).
Výsledkom je pokles násilností a hrubého porušovania pravidiel, ktoré postihujú nápravné zariadenia. "Keď som hovorila, že by som to chcela urobiť vo Villepinte, považovali ma za blázna a samovraha," usmieva sa mladá riaditeľka.
Najneuveriteľnejšie praktiky pašerákov drog: Zadok z nich bude štípať aj vás!
Je pravda, že obrázok za piatimi ťažkými bránami väznice zďaleka nie je ružový: žije tu 1082 trestancov, hoci kapacita je 587 miest, priemerný vek je nižší ako 30 rokov a miešajú sa tu odsúdení zločinci s väzobne stíhanými. Niektorí recidivisti sú tu piatykrát.
Pri vchode do budovy E sa pach dezinfekcie mieša s vôňou po čerstvom maľovaní. Skoršiu sivú vystriedala svietivo ružová, oranžová a žltá. "Zmenila sa celá filozofia, až po farbu stien," konštatuje Léa Poplinová.
Na chodbách sa odohráva tanec pobehujúcich mladíkov s kľúčmi na krku. Niektorí odchádzajú z dielní, iní sa pridávajú ku "kolegom" na športovisku, aby si zahrali basketbal, alebo posilňovali.
Karim, ktorý už desať mesiacov čaká na súd, rozpráva, že zmizla predchádzajúca podráždenosť. "Nie je tu nič k videniu. Predovšetkým sa zlepšili vzťahy s dozorcami: už sa na nich nepozeráme ako na tých, čo nám odopierali sprchu, alebo nás zamykali," opisuje dvadsaťdeväťročný muž, ktorý bol predtým v cele zavretý po 22 hodín každý deň.
"Videli ste peklo? Videli ste raj? Prešiel som z jedného do druhého," potvrdzuje s úškrnom jeden z dozorcov. Predtým tunajším trestancom hovorili "nezvládnuteľní", teraz sa bavia na ihrisku a ostatní väzni, prilepení k oknám, ich sledujú.
Počas troch týždňov sa čakací zoznam na zaradenie do projektu rozšíril z dvadsiatky na viac ako stovku mien. Riaditeľka uisťuje, že v konečnom dôsledku násilie pokleslo v celom zariadení, pretože uchádzači o zaradenie do projektu sa nesmú dva mesiace dopustiť vážneho porušenia pravidiel. Zo zapojenia do Respecta sú vylúčení "ostro sledovaní väzni" a dolapení teroristi. "Všetci hrajú hru. Majú kľúč od cely, ale vedia, že nad hlavou im visí Damoklov meč," vysvetľuje dozorca.
Počas prvého týždňa bolo deväť väzňov vylúčených z projektu kvôli "držaniu zakázaných predmetov" a hrubosti. Platí "nulová tolerancia", upozorňuje riaditeľka, ktorá nastavila systém cukru a biča, kladných a záporných bodov, s návštevami v hovorni a s prilepšením v jedálničku.
Myšlienka nespočíva len v tom, že sa väzni zabavia, ale v "príprave na odchod", tvrdí riaditeľka väzenskej služby v regióne Marie-Rolande Martins. "Sú to (väzni) nezrelí ľudia, ktorí trávia čas v schodiskových šachtách. Musia sa naučiť naplniť si život inak ako prestupovaním zákona a tiež sa naučiť povedať nie," vysvetľuje v narážke na hrozbu radikalizácie.
Tvárou v tvár idylke v bloku E vyvstane na myseľ otázka, čo s ostatnými väzňami a dozorcami v "pekle" zvyšku väznice? "Nejde o oddelenie ovečiek od vlkov," uisťuje riaditeľka a dodáva, že ak experiment dospeje k presvedčivým výsledkom, zváži premiešanie tímov. Aby sa aj ďalší dozorcovia dostali do "raja".
