FÁZLIJA - Skupinka chlapcov nahliada cez rozbité okno do malého holičstva. Pred očami sa im odohráva nevídaná vec: muž si necháva oholiť bradu. Niektorí z najmladších chlapcov sú z toho dočista paf. Dokonca aj muž s holiacim strojčekom, Ahmad abú Usáma, hovorí, že úplne vyšiel z cviku, píše CNN v reportáži z oslobodeného irackého mesta Fázlija.
Zúfalá žena opísala tajné praktiky Daeš: Kresťanské deti zomierajú strašnou smrťou
V uplynulých dvoch rokoch sa totiž Ahmadov podnik musel podriaďovať Daeš a ním povoleným strihom vlasov a zákazu holenia, ktorý teroristická skupina zaviedla, keď mesto dobyla.
Fázlija leží asi 20 kilometrov severne od Mosulu a necelých päť kilometrov od najbližších pozícií Daeš. Jeho bojovníci z Fázlije utiekli pred niekoľkými dňami, keď sa k mestu začali blížiť kurdskí pešmergovia.
Ahmad odvtedy svoj strojček takmer neodložil. Dať sa ostrihať a oholiť prišlo viac ako 200 mužov a chlapcov. "Sme strašne šťastní, že tá nočná mora skončila. V posledných dňoch oslavujeme," povedal CNN.
Mnoho mužov si dáva ostrihať vlasy na dôkaz radosti. Keď mesto ovládali islamisti, mohol zlý strih znamenať mesiac väzenia. Odvtedy, čo Daeš odišiel, zaznamenal Ahmad celú škálu požiadaviek na moderné účesy, ktoré boli v minulých dvoch rokoch zakázané.
Naproti cez ulicu iný holič dáva dole fúzy mladému mužovi menom Šiháb, ktorý má z Daeš stále strach a nechce oznámiť svoje celé meno. "Keď tu bol Daeš, nemohli sme robiť nič bez jeho dovolenia," hovorí a s ostýchavým úsmevom dodáva, že CNN je svedkom jeho prvého oholenia po dvoch rokoch. Účinok odchodu radikálov bol podľa neho okamžitý. "Od prvej chvíle, čo odišli, sme sa zase začali cítiť normálne."
Nad holičstvom visí ceduľa znázorňujúca chlapca a mladého muža, ktorí sú starostlivo ostrihaní a usmievajú sa. Členovia Daeš ich tváre prelepili s tým, že účesy sú "neislamské". Dnes je páska preč.
O niekoľko obchodov ďalej je podnik čerstvo zásobený cigaretami - a obchody tu pekne kvitnú. Fajčenie bolo za Daeš zločinom a pre pestovateľa olív Mahmúda Abbása je teraz symbolom slobody. "Som plný slobody, keď si tu na ulici zapálim," povedal. "Posledné dva roky boli ako ťažké čierne mraky nad nami."
Fázlija je prašné mesto, podobne ako ostatné v okolí Mosulu. Hlavná ulica je teraz rušná. Vidieť je len málo žien, ale muži tvoria hlúčiky a živo diskutujú. Mnoho z nich má na sebe šaty, za aké by si ešte pred týždňom vyslúžili bitie.
Jeden mladík sa široko usmieva, keď hrdo ukazuje svoj odev - tričko Reebok, džínsy a kožené sandále. "Keby som mal toto na sebe ešte pred týždňom, vzali by ma do Mosulu a zbili by ma alebo mi dali pokutu," hovorí. A znovu sa usmieva, zjavne uchvátený príležitosťou vziať si na seba von to, čo chce. "Čo môžem povedať? Boli sme mŕtvi, a teraz zase žijeme."
O kus ďalej stojí pred svojím domom Garbíja Abbasová. V posledných dvoch rokoch by mohla byť len za toto vypočúvaná a pokutovaná. Ak bydlisko opustila, musela mať celú tvár zahalenú.
Keď Daeš ovládol v roku 2014 Mosul, zostal tam jej syn, major kurdských pešmergov. Jeho žena a štyri deti postávajú okolo nej a nikto z nich jeho osud nepozná. Abbasová je šťastná, že je Daeš preč, ale stále trpí tým, čo urobil. "Chcem, aby sa môj syn vrátil k svojej žene a deťom."
Príbeh Fázlije sa opakuje všade tam, kadiaľ cestou k Mosulu prejdú iracké a kurdské jednotky. Oslobodené mestá, ľudia pociťujúci úľavu, ale aj strach. Škodu utrpeli nielen stavby, ale aj spoločnosť a duše. Miestni, ktorí kedysi Daeš pomáhali, sa teraz obávajú odplaty.
