PRAHA - Presne v tento deň, 29. októbra pred piatimi rokmi, dosiahol počet obyvateľov Zeme podľa OSN hranicu sedem miliárd. Prinášame vybrané údaje a zaujímavosti o počte ľudí, ktorých doteraz na našej planéte žilo podľa odhadov viac ako sto miliárd.
Na začiatku občianskeho letopočtu žilo podľa odhadov historikov na svete asi 200 až 300 miliónov, od tej doby populácia až na určité výkyvy, ktoré spôsobili hlavne morové epidémie, neustále rastie. Cez prvú miliardu sa počet obyvateľov zemegule prehupol v roku 1804. K ďalším miliardám to ľudstvu trvalo 123 a 32 rokov, potom 15 a 13 rokov. Od piatich miliárd (júl 1987) k šiestim (október 1999) to bolo podľa OSN najmenej - 12 rokov, od šiestich k siedmim miliardám (október 2011) i rok viac (13 rokov).
MAPA znečistenia ovzdušia odhalila smrtiacu pravdu: Zamorené Slovensko, kto je na tom najhoršie
Podľa odhadov je teraz na svete 7,4 miliardy obyvateľov, hranicu ôsmich miliárd by svet mohol dosiahnuť už o desať rokov. Do roku 2050 sa má populácia zvýšiť na zhruba desať miliárd a o pol storočie neskôr by mohlo Zem obývať až 11,2 miliardy ľudí. Nárast svetovej populácie by však mal pokračovať stále pomalšie. Pred päťdesiatimi rokmi bol ročný nárast dve percentá, vlani to bolo 1,2 percenta a o sto rokov by sa svetová populácia mohla takmer stabilizovať. Spomalenie rastu svetovej populácie je dôsledkom znižovania pôrodnosti. Kým v roku 1950 pripadalo vo svete na jednu ženu v priemere päť detí, teraz je to 2,5 dieťaťa.
Okrem spomalenia populačného rastu bude hlavným trendom rast podielu obyvateľov žijúcich v mestách. Zatiaľ čo v roku 1800 žili v mestách len tri percentá svetovej populácie, v súčasnosti je to viac ako polovica a do roku 2030 by to malo byť 75 percent. Mestská populácia rozvojových krajín sa zdvojnásobí a strojnásobí sa aj plocha miest. O pätnásť rokov bude v mestách sústredených 80 percent globálneho hrubého domáceho produktu. Najrýchlejšie majú rásť menšie mestá s menej ako miliónom ľudí, v ktorých dnes žije 59 percent mestskej populácie.
Ďalším trendom má byť znižujúca sa nadváha Ázie v prospech Afriky a čínska strata prvenstva v počte obyvateľov. Najľudnatejšou krajinou je stále Čína (1,4 miliardy ľudí), ale druhá India (1,3 miliardy), pravdepodobne v dôsledku vyššej pôrodnosti ju do roku 2030 predbehne. Obe tieto krajiny spolu s USA, Indonéziou, Brazíliou, Pakistanom a Nigériou majú spolu 3,85 miliardy obyvateľov, teda viac ako polovicu svetovej populácie. Z jednotlivých svetadielov je najľudnatejšou Ázia, kde žije okolo 60 percent ľudstva, nasledovaná Afrikou (15 percent) a Európou (12 percent). Nadváha Ázie sa ale bude podľa prognóz zmenšovať a v roku 2050 by podiel obyvateľov Ázie na svetovú populáciu mal činiť už "len" 54 percent, u Afriky by mal tento podiel naopak stúpnuť až na 25 percent, u Európe naopak klesnúť na iba asi osem percent.
Priemerný vek svetovej populácie je tridsať rokov, u mužov činí 29,4 roka, u žien je to 30,9 roka. Celkový počet ľudí, ktorí kedy žili na zemeguli, sa odhaduje na zhruba 108 miliárd. Z jazykov vedie s prehľadom čínština, ktorou rozpráva necelá miliarda ľudí. Za ňou je španielčina (vyše 400 miliónov) a angličtina (360 miliónov). Z náboženstva je najrozšírenejšie kresťanstvo (takmer 32 percent - 2,2 miliardy) pred islamom (22,3 percenta - 1,6 miliardy), okolo miliardy je hinduistov a neveriacich.
