NEW YORK - Pred pätnástimi rokmi, 11. septembra 2001, sa v USA odohral najväčší teroristický útok, aký bol kedy spáchaný. Prinášame údaje o masakri, pri ktorom zahynulo takmer tritisíc ľudí.
MIESTO
Manhattan (New York), Pentagon (Washington), Pensylvánia.
OBETE
2977 obetí a devätnásť únoscov, z toho v lietadlách zahynulo 265 osôb vrátane únoscov.
LIETADLÁ, ktorými boli útoky vykonané
Boeing 767 spoločnosti American Airlines (92 ľudí vrátane piatich únoscov) - linka č. 11 z Bostonu do Los Angeles. Do severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) narazil o 8,46 (14,46 SELČ), pri náraze pilotoval Egypťan Muhammad Atta.
Boeing 767 spoločnosti United Airlines (65 osôb vrátane piatich únoscov) - linka č. 175 z Bostonu do Los Angeles. Do južnej veže WTC narazil o 9,03 (15,03 SELČ), pri náraze pilotoval zrejme Marván Šihhí.
Boeing 757 spoločnosti American Airlines (64 osôb vrátane piatich únoscov) - linka č. 77 z Washingtonu do Los Angeles. O 9,43 (15,43 SELČ) narazil do budovy Pentagonu vo Washingtone, v čase nárazu pilotoval pravdepodobne Haní Handžúr.
Boeing 757 spoločnosti United Airlines (44 osôb vrátane štyroch únoscov) - linka č. 93 z Newarku do San Francisca. O 10,10 (16,10 SELČ) sa po potýčke cestujúcich a posádky s únoscami zrútil v Pensylvánii pri Shanksville, pilotoval Zijád Džarráh.
VYŠETROVANIE
Atentáty vykonalo devätnásť teroristov arabského pôvodu (pätnásti z nich boli občania Saudskej Arábie), ktorí zahynuli spolu s obeťami. K útokom sa neskôr prihlásil saudskoarabský miliardár Usama bin Ládin a jeho teroristická organizáícia al-Kájda. Najhľadanejší terorista sveta bol chytený a zabitý v máji 2011 v Pakistane.
V novembri vznikla Národná komisia pre vyšetrovanie teroristických útokov na USA, ktorá za dva roky vypočula 1200 ľudí a preštudovala viac ako 2,5 milióna strán dokumentov. V júli 2004 dospela okrem iného k záveru, že útoky vykonali členovia al-Kájdy, a že pred nimi systémovo zlyhali spravodajské služby USA. Americký Kongres tento rok v júli zverejnil odtajnené časti vyšetrovacej správy, ktorá vyvracia spojenie Saudskej Arábie a ľudí napojených na jej vládu a vládnych predstaviteľov s útočníkmi.
FAKTY O OBŽALOVANÝCH A ODSÚDENÝCH
Vo väznici Guantánamo na Kube zotrváva pätica obvinených islamských radikálov - Pakistanci Chálid Šajch Muhammad (údajný strojca útokov), jeho synovec Alí Abdal Azíz, Jemenci Ramzi bin Šibh a Valíd Attas a Mustafa Ahmad Havsáví zo Saudskej Arábie. Ak ich súd uzná vinnými, hrozí im trest smrti.
Za útoky z 11. septembra boli zatiaľ odsúdení len dvaja ľudia - Francúz marockého pôvodu Zacarias Moussaoui a Maročan Munír Mutasádik. Moussaoui za prípravu útokov dostal v roku 2006 doživotný trest bez možnosti prepustenia. Mutasádikovi potvrdil v roku 2007 hamburský súd pätnásťročné väzenie za podporu útokov. Odvolanie oboch zamietli.
EKONOMICKÉ STRATY
Podľa správy analytického ústavu Rand Institute for Social Justice z novembra 2004 dostali poškodení útokmi odškodnenie vo výške 38,1 miliardy dolárov. Z toho poisťovacie spoločnosti zaplatili 51 percent, vláda rozdelila 15,8 miliardy dolárov (42 percent) a charitatívne organizácie prispeli 2,7 miliardami.
V New Yorku bolo okrem WTC vážne poškodených či zničených päťdesiat ďalších budov v južnej časti Manhattanu (2,25 milióna metrov štvorcových kancelárskych plôch). Odpratávacie práce trvali do mája 2002 a stáli 750 miliónov dolárov. Z Ground Zero bolo odvezených 1,8 milióna ton trosiek, záchranárske a upratovacie tímy tam strávili 261 dní.
OSTATNÉ
Administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea Busha na čin al-Kájdy reagovala vyhlásením vojny terorizmu, počas ktorej Spojené štáty zostrili bezpečnostné opatrenia v krajine a posilnili moc tajných služieb. Zároveň ani nie mesiac od útokov začali vojnu proti Afganistanu, kde vtedy vládnuce islamistické hnutie Taliban ukrývalo bin Ládina (bojová misia USA a NATO skončila koncom roka 2014). O niekoľko rokov neskôr Spojené štáty dobyli Irak, ktorý tiež vinili zo spolupráce s teroristami.
V máji 2014 bolo v New Yorku na mieste bývalého WTC otvorené múzeum venované obetiam útokov z 11. septembra, ktoré dopĺňa pamätník otvorený už v roku 2011. Výstavba celého komplexu stála 700 miliónov dolárov a bola čiastočne uhradená z darov.
