PARÍŽ - To, že hitom, mániou aj šialenstvom tohto leta sa stala herná aplikácia pre inteligentné telefóny Pokémon GO, nie je žiadna novinka. Na rozdiel od iných počítačových hier si ale vyslúžila ocenenie za to, že dokáže hráčov zdvihnúť zo stoličiek a kresiel, a donútiť ich k fyzickej aktivite. Ako veľký nárast fyzickej aktivity ale hráči skutočne zaznamenali?
Pentagón dal obľúbenej hre STOPku: Strach z Pokémonov, mohli by spôsobiť hotovú pohromu
To sa snažili zistiť vo francúzskej oblasti Poitou-Charentes, kde sa dva miestne vzdelávacie a zdravotné zväzy spýtali hráčov, ako veľmi ich pokémoni rozpohybovali. Veľká väčšina z nich sa zhodla, že teraz chodí viac, ale o žiadny markantný nárast nejde, napísal francúzsky denník Le Figaro.
Nestáva sa pritom príliš často, aby uvedenie novej počítačovej hry schválila a dokonca aj uvítala francúzska ministerka zdravotníctva. Tentokrát ale Marisol Touraineová na Twitteri napísala: "Všetkým hráčom: Bežte von, choďte, hrajte, je to dobré pre zdravie!"
Reagovala tak na skutočnosť, že Pokémon GO sa hrá v reálnom svete, do ktorého aplikácia dopĺňa animované postavičky. A hráč musí chodiť, hľadať a loviť, aby si rozšíril zbierku a postúpil na ďalšiu úroveň.
Ako veľmi sa ale hre skutočne darí hráčov rozpohybovať? Od 18. do 23. augusta vyplnilo dotazník 242 hráčov. Z ich odpovedí vyplynulo, že viac ako 80 percent teraz chodí viac. Viac ako 63 percent uviedlo, že prispôsobujú svoje bežné každodenné trasy, aby mohli hrať; 79 percent vyhlásilo, že kvôli hre teraz chodia pešo a 80 percent pokladá chôdzu za príjemnejšiu, keď pri nej naháňa pokémonov.
Respondenti uviedli, že počas mesiaca hrania hry priemerne nachodili 70 kilometrov. To je lepšie ako nič, ale priemerne z toho vychádza 2,3 kilometra denne, teda asi pol hodinka chôdze. Medzi klady je však potrebné pripísať skutočnosť, že táto hra nevedie k väčšej izolácii hráčov, pretože viac ako 40 percent opýtaných uviedlo, že vďaka nej sa zoznámili s novými ľuďmi.
Sociálne siete sú plné dojemných príbehov o ľuďoch trpiacich depresiami, agorafóbiou či autizmom, ktorí vďaka tejto úspešnej aplikácii dokázali vyjsť von a hrať.
Nájsť sa však dajú aj ďalšie informácie - o zablokovanej krčnej chrbtici či boľavým chrbtom kvôli neustálemu hrbeniu sa nad mobilom. Rovnako tak sú na dennom poriadku humorné historky o hráčoch, ktorí sa tak zabrali do hry, až ich zaskočili základné telesné potreby, aj nie veselé správy o viac či menej vážnych nehodách, alebo dokonca úmrtiach, kvôli prílišnému zaujatiu hrou.
