OJAI - Na začiatku júla prišla emailom každému blízkemu Betsy Davisovej pozvánka na pripravovanú oslavu. Nebola to ale oslava narodením. Išlo o posledné rozlúčenie sa a odprevadenie na poslednú cestu. Nevyliečiteľná choroba a nový zákon dovoľujúci dobrovoľnú smrť to žene uľahčil.
Po prijatí pozvánky mali hostia určite zmiešané pocity. O ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe 41-ročnej umelkyne vedeli, ale na naplánované odprevadenie pripravený asi nikto nie je. "Pre mňa aj pre každého pozvaného to bolo veľmi náročné zváženie. Koniec koncov ale nebolo pochýb o tom, že by sme tam pre ňu neboli," povedal Niels Alpert, kameraman z New Yorku. "Myšlienka ísť a stráviť krásny víkend, ktorý vyvrcholí plánovanou samovraždou, to nie je bežná vec. Úsmevy, zábava a smiech, to všetko s vedomím o tom, ako celý víkend skončí."
Betsy vypracovala podrobný plán na spoločné víkendové stretnutie, ktoré sa malo konať 23 až 24 júla. Naplánovanú mala aj presnú hodinu, kedy upadne do kómy. So všetkými plánmi oboznámila hostí v pozvánke.
Viac ako tridsať ľudí prišlo na pripravovanú oslavu, ktorá sa konala na verande v malebnom horskom mestečku Ojai v južnej Kalifornii. Jedna zo žien priniesla violončelo, ďalší muž hral na harmoniku. Bolo tam veľa drinkov, pizza z Betsynho obľúbeného miestneho klubu. A v jednej z izieb sa premietal ženin obľúbený film "The Dance of Reality," ktorý je založený na živote jedného chilského filmového režiséra.
Ako sa víkend chýlil ku koncu, jej priatelia sa s ňou rozlúčili. Posledný krát ju pobozkali, spravili si spoločnú fotku a odišli. Betsy bola na posteli s kolesami vyvezená von aby poslednú chvíľu života strávila pri pohľade na nebesá. Vzala si so sebou aj smrteľnú kombináciu liekov, ktoré jej predpísal lekár.
Kelly Davis, sestra Betsy sa vyjadrila, že sa jej páčila predstava jej ťažko chorej sestry o tejto oslave. "Bolo to pre mňa ťažké a stále je," vyjadrila sa so smútkom. "Najhoršie bolo opustiť ju postupne po jednom. Ale ľudia to chápali. Rešpektovali jej rozhodnutie. Vedeli ako veľmi trpela, a že bola s týmto závažným rozhodnutím stotožnená." Betsy sa rozhodla pre ukončenie svojho života mesiac po tom, ako zákon v Kalifornii týkajúci sa nevyliečiteľne chorých túto možnosť dovolil a vstúpil do platnosti. Okrem Kalifornie sú ešte štyri ďalšie štáty, ktoré asistovanú samovraždu pre ťažko chorých dovoľujú. Odporcovia zákona varujú, pred jeho zneužívaním. Myslia si, že sa stane východiskom pre ľudí, ktorí nie sú poistení alebo pre tých, ktorí majú strach z vysokých účtov za lekársku starostlivosť.
Betsy deň svojho odchodu plánovala mesiac. Cítila sa oprávnená pre tento krok potom, čo posledné roky postupne strácala kontrolu nad svojim telom. Maliarka a umelkyňa nedokázala vstať, nedokázala si sama vyčistiť zuby ani sa poškriabať. Jej ošetrovatelia museli ostatným prekladať všetko, čo povedala. Dôvodom bola jej nezreteľná a ťažká reč. Do pozvánky venovanej poslednej oslave napísala jasný odkaz: "Vážení priatelia, v mojich očiach ste veľmi odvážni. Rozhodli ste sa ma odprevadiť na mojej poslednej ceste. Na oslave neexistujú žiadne pravidlá. Môžete si obliecť, čo len chcete. Môžete hovoriť, čo vás napadne. Tancujte, spievajte, bavte sa alebo sa modlite. Jediné pravidlo, ktoré bude platiť je, že predo mnou nemôžete plakať."
Počas večierku sa Betsy na svojom elektrickom invalidnom vozíku presúvala z domu na verandu, kde sa rozprávala so svojimi blízkymi priateľmi. V jednej chvíli pozvala svojich priateľov dnu aby im dala vyskúšať si šaty, ktoré mala pre nich pripravené. Hostí potom vyzvala aby si vybrali nejaký suvenír. Či už obraz, nejaký kozmetický výrobok alebo iný spomienkový predmet.
O 18:45 pri pohľade na svoj posledný západ slnka, si pri asistencii svojho ošetrovateľa, lekára, maséra a vlastnej sestry, zobrala predpísanú smrteľnú kombináciu liekov. O štyri hodiny nato opustila tento svet. Priatelia zhodnotili jej odchod ako jej posledné umelecké dielo. "Bola to najkrajšia smrť, akú si kto môže priať," povedal jeden z jej priateľov. "Dokázala vytvoriť umelecké dielo aj zo svojho posledného odchodu," dodal
