BAGDAD - Tohtoročné leto na Blízkom východe prekonalo všetky teplotné rekordy, ale klimatológovia varujú, že to môže byť samotná predzvesť krušnej budúcnosti. Ak sa ich predpovede naplnia, nedostatok vody a neúnosné horúčavy môžu vyvolať utečeneckú krízu ešte omnoho rozsiahlejšiu, než akú vidíme dnes. Dotknuté štáty pritom nie sú na klimatické výzvy pripravené, podotkol americký denník The Washington Post.
Nezvyčajne horúce letá nie sú v regióne za posledné roky ničím novým, to tohtoročné je však obzvlášť kruté. Takzvaný teplotný index, ktorý zohľadňuje vedľa teploty aj vlhkosť, sa v častiach Spojených arabských emirátov a Iránu vyšplhal až k 60 stupňom Celzia. Mesto Džidda v Saudskej Arábii zaznamenalo absolútny rekord tesne pod 52 stupňov. Ak Svetová meteorologická organizácia potvrdí hodnotu 54 stupňov Celzia nameranú v kuvajtskom meste Mitriba, bude to historické maximum pre celú východnú pologuľu. Zasiahnutý je aj juh Maroka a Izrael.
"Toto neuveriteľné počasie ukazuje, že globálne otepľovanie si už vyberá svoju daň. Je to zďaleka najväčšia výzva pre náš región," hovorí Ádil Abdal Latif, poradca ragionálnej kancelárie pre arabské krajiny v rámci Rozvojového programu OSN. "Vyjsť z domu je akoby ste vkročili do ohňa. Akoby vám všetko - koža, oči, nos - začalo horieť," opísal situáciu Zajnab Kumanová, dvadsaťšesťročná vysokoškolská študentka žijúca v irackej Basre, kde sa teploty dostávajú nad 48 stupňov Celzia.
Kumanová a ďalší ľudia tak pred západom slnka svoje domovy príliš často neopúšťajú a ulice cez deň zívajú prázdnotou. Ajmán Karím, mladý inžinier, už niekoľkokrát v práci dostal "teplotné prázdniny". Niektorí ale doma zostať nemôžu. Bagdadský majiteľ stánku s ovocím skonštatoval, že buď sa môže potiť v práci, alebo hladovať doma.
Podľa irackého ekonóma Básima Antoinea počasie spôsobilo krajine značné ekonomické škody. Odhaduje, že vlna horúčav odkrojila z irackého HDP už 10 až 20 percent. Vládne zdroje hlásia po celom Iraku vysychanie úrody a všeobecný pokles produktivity pracujúcich, zatiaľ čo v nemocniciach pribúdajú prípady dehydratácie a vyčerpania. Desiatky tisíc Iračanov, ktorí prišli o svoje domovy, v dôsledku bojov vlády s ozbrojencami Daeš musia horúčavy znášať v stanoch a provizórnych prístreškoch.
Bezprostredným dôvodom extrémnych horúčav je neústupná tlaková výš, ale Latif, hovorca irackého meteorologického ústavu, tvrdí, že v krajine sa od základu mení klimatické vzorce. Hovorí, že v Bagdade sa počet dní, kedy teplota presiahne 47 stupňov Celzia, v posledných rokoch viac ako zdvojnásobil. "Pred štyridsiatimi rokmi sa také teploty držali štyri, maximálne päť dní. Potom vietor rozvíril prach, čím sa povrch schladil. Dnes sa nič také nedeje," vysvetľuje.
Pred odborníkov nie je tento vývoj žiadnym prekvapením. Štúdia publikovaná vlani v októbri v časopise Nature Climate Change predpovedala, že vlny horúčav v oblastiach Perzského zálivu by mohli ku koncu storočia ohrozovať ľudské životy. Vedci z Chemického inštitútu Maxa Plancka a Cyperského inštitútu v Nikózii zase nedávno prisúdili podobne pochmúrny osud celej oblasti Blízkeho východu a severnej Afriky, ktorá je domovom zhruba pol miliardy ľudí.
Nedostatočná vládna reakcia na nevídané sucho bola podľa analytikov jednou z príčin občianskej vojny v Sýrii, ktorá spustila masívny príliv utečencov do Európy. Minulý rok sa proti neschopnosti vlády zabezpečiť dodávky elektriny počas extrémnych horúčav protestovalo v Bagdade. Odhady hovoria, že 33-miliónová iracká populácia sa má do roku 2050 takmer zdvojnásobiť, pričom štáty v regióne nie sú na následky klimatických zmien pripravené.
