LONDÝN - Ako člen britskej kráľovskej ochranky vedel Ken Wharfe lepšie než ktokoľvek iný, čo znamenala bezpečnosť v prípade princeznej Diany. Vo svojej monografii opisuje, prečo k jej smrti 31. augusta 1997 v Paríži nikdy nemuselo prísť a kto má najväčší podiel viny na celej tragédii.
Princezná Diana by dnes mala 55 rokov: Život a tragédia jednej z najslávnejších žien sveta
Ken Wharfe sa staral o bezpečnosť princeznej Diany šesť rokov, v roku 1993 však s touto prácou prestal a v Paríži ju mal na starosti bodyguard Trevor Rees-Jones, ktorý sa po jej boku objavoval iba niekoľko týždňov. Ten s vážnymi zraneniami ako jediný prežil haváriu, pri ktorej okrem Diany zahynul jej bohatý milenec Dodi Al-Fayed aj šofér Henri Paul.
Wharfe sa stále hnevá na nový tím bodyguardov, ktorý nepatril do kráľovskej ochranky a Dianu strážili iba dva mesiace predtým, než zomrela. Podľa neho Rees-Jones bol bývalý vojak, ktorý nemal nevyhnutné školenie a keď zistil, že ho Fayedova rodina menovala do pozície Dianinho ochrancu vo Francúzsku, mohol neformálne kontaktovať Scotland Yard kvôli informáciám.
Za názorný príklad neschopnosti považuje Wharfe jeho nazeranie na paparazzov, ktorých chápal ako "ostreľovačov" so zbraňami miesto fotoaparátov. Najzávažnejšieho omylu v úsudku sa dopustil tým, že nechal do hry "poraziť paparazzov" vstúpiť Dodiho Al-Fayeda, čo viedlo k fatálnej havárii vo vysokej rýchlosti v tuneli Pont de l'Alma.
Pôvod tragédie podľa Wharfea väzí práve v zmene ochranky, predtým by totiž Diana nikdy nesadla do auta s opitým vodičom. Podľa neho jej smrť nebola vražda, ako sa domnievajú niektorí konšpirační teoretici, ale strašná náhoda, ktorej sa dalo vyhnúť. Zo sveta ju nezniesli žiadni nepriatelia, ale nevypočítateľné správanie jej milenca a chyby bodyguardov.
Prvou chybou bolo použiť ochranku, ktorú si najala rodina Fayedovcov. Tá nemohla povedať nie svojim zamestnávateľom. Keď Dodi nariadil Henrimu Paulovi, aby tej noci šoféroval, bodyguard mal zabrániť Diane, aby do auta čo i len nasadla. Taktiež, keď Dodi nariadil vodičovi, aby šiel prirýchlo, mal Rees-Jones odmietnuť jeho prianie. Mal sa zamerať viac na fyzickú bezpečnosť posádky a nie na paparazzov, ktorí pálili blesky a nie guľky.
Po pristátí vzal Dodi Dianu do vily v západnom Paríži, kam dorazili okolo štvrtej popoludní, potom vyzval bezpečnostný tím k opatreniam na presun do hotela Ritz, ktorý mali vo vlastníctve Fayedovci. Následne sa z Ritzu rozhodol odísť do svojho bytu na Champs-Elysées. Wharfe to považuje za zbytočnú cestu po Paríži s paparazzmi v pätách, od ktorých sa dalo čakať, že si budú chcieť zadovážiť, čo najlepšie fotografie. Tak isto bodyguardi mohli zatelefonovať na miestnu políciu a požiadať ju o krytie.
Aby sa striasli doterných lovcov senzácií Dodi nariadil, nech zvyčajný šofér Philippe Dourneau riadi Range Rover z hotela ako návnadu, zatiaľ čo dvojica prominentov sa presunie do prenajatého Mercedesu za volantom s Henrim Paulom. Dodi si presadil svoje, aj keď sa bodyguardi pokúsili protestovať. Diana tak skončila v aute s vodičom, o ktorom bezpečnostný tím vedel, že pil alkohol. Dodi ani Diana neboli navyše pripútaní.
Pri naháčke si mal Henri Paul pomýliť automatickú prevodovku s manuálom, čím sa vozidlo dostalo mimo kontrolu a nabúralo v rýchlosti okolo 100 km/h. V nasledujúcich mesiacoch po smrti Diany a Dodiho, jeho otec Mohamed Al-Fayed tvrdil, že nehoda bola spôsobená úmyselne vodičom Fiatu Uno a motocyklistom, ktorí oslepili Paula bleskom. Išlo údajne o naplánovanú vraždu zo strany kráľovskej rodiny, britských a amerických spravodajských agentúr, ktorá mala zabrániť vydaju Diany za moslima.
Wharfe však nezistil nič, čo by túto teóriu podporovalo. Navyše je podľa neho veľmi ťažké naaranžovať v noci v tuneli všetko tak, aby pri nehode zahynuli s určitosťou všetci členovia posádky. Je tu príliš veľa faktorov, ktoré by museli byť ponechané náhode. Informoval portál MailOnline.
