LONDÝN - Jedna z posledných známych skupín mamutov vymrela kvôli nedostatku pitnej vody. Myslia si to vedci, o ktorých zisteniach informoval spravodajský server BBC. Mamuty ako zvieratá doby ľadovej žili na odľahlom ostrove pri pobreží Aljašky. Vedci ich zánik datujú do doby pred 5600 rokmi. Podľa nich viedlo otepľovanie klímy k tomu, že jazerá boli plytšie a mamuty tak nedokázali uhasiť svoj smäd.
Väčšina mamutov v iných častiach sveta vyhynula ešte skôr - asi pred 10 500 rokmi. Vedci sa domnievajú, ž k ich vyhubeniu prispeli klimatické zmeny a to, že vtedajší ľudia zvieratá lovili.
Skupina mamutov na ostrove svätého Pavla v Beringovom mori sa však dokázala udržať ďalších asi 5000 rokov. Štúdia vedcov naznačuje, že tieto zvieratá čelili inej hrozbe než ich príbuzní na pevnine. Ako sa po dobe ľadovej krajina otepľovala, zvyšovala sa hladina morí, čo zmenšilo plochu ostrova, na ktorom mamuty žili. Niektoré jazerá zmizli v oceáne a slaná voda pritiekla do zvyšných nádrží. Sladkovodných pitných zdrojov tak povážlivo ubudlo. Zvierací obri museli zdieľať stále vzácnejšie napájadlá, pričom ich nadužívanie spôsobilo ďalší problém.
Vedúci autor štúdie, Russel Graham z Pensylvánskej univerzity, vysvetľuje: "Keď vyschli ostatné jazerá, zvery sa zhromažďovali pri napájadlách. Pobehovali okolo nich, čo ničilo vegetáciu, ako to vidíme aj v prípade dnešných slonov. Erodované usadeniny potom mohli znečisťovať vodné zdroje, čo stále viac zmenšovalo zásoby pitnej vody. Mamuty prispievali k vlastnému zániku." Graham je presvedčený, že zvieratá by veľmi rýchlo vyhynuli, keby vodu v napájadlách nedoplňoval dážď a topiaci ľad. "Dnešné slony potrebujú medzi 70 až 200 litrami vody denne. Predpokladáme, že mamuty robili to isté. Neprežili dlho po tom, ako napájadlo vyschlo. Aj keď vyschlo len na mesiac, mohlo to byť pre ne fatálne," dodal.
Reakcia iných odborníkov na štúdiu potvrdzuje jej prínos. "Vďaka tomuto článku predstavuje mamutia populácie z ostrova svätého Pavla zrejme najlepšie popísaný a pochopený príklad vyhynutia v prehistórii," skonštatoval švédsky evolučný genetik Love Dalen. "Zo širšieho pohľadu štúdia zdôrazňuje, že malé populácie sú veľmi citlivé na zmeny prostredia," doplnil.
Podľa vedcov môže mať aj súčasná klimatická zmena podobný vplyv na malé ostrovy. Opäť hrozí stenšenie zásob pitnej vody, čo je riziko pre zvieratá aj pre ľudí.
