WASHINGTON - Na roku 2016 je najhoršie to, že z neho ešte stále ostáva päť mesiacov. Ak si uvedomíme, koľko zlého sa tento rok už udialo, ponúka sa otázka - čo všetko sa môže ešte pokaziť? Odpoveď znie - celkom dosť, píše komentátor agentúry Reuters Peter Apps.
Je celkom možné, že útoky s mnohými obeťami v Paríži, Bruseli, Nice, Mníchove a Orlande, rovnako ako pár menších útokov predovšetkým vo Francúzsku a Nemecku, sú iba začiatkom. Nie všetky nutne súvisia s islamskými skupinami, napriek tomu každý z týchto prípadov prilieva viac oleja do ohňa domácej politiky.
Na Blízkom východe Daeš síce stráca v Iraku a Sýrii, to ale vôbec neznamená, že by sa pravdepodobnosť jeho útoku znížila. Bombový útok v Kábule minulý víkend aj podobné incidenty v Iraku či inde slúžia ako krutá pripomienka toho, že v porovnaní s nimi je rozsah teroristických útokov v západnej Európe neuveriteľne nízky.
Tieto útoky však nie sú jediným a ani nie nutne najväčším nebezpečenstvom. Môže sa ďalej zvýšiť napätie vo vzťahoch s Ruskom a Čínou. Situácia v EÚ je stále chaotická - nejde len o brexit, nevyriešená ostáva aj kríza v eurozóne. Znepokojujúco vysoký je aj počet krajín postihnutých vnútornou politickou krízou. Turecko sa po pokuse o prevrat zdá byť najmenej stabilné v novodobej histórii, čo je nepríjemné, pretože krajina predstavuje pre západnú politiku na mnohých frontoch niečo ako základný pilier. Rusko bojuje s prepadom cien ropy, Čína zas s potenciálnou stagnáciou ekonomického rastu. Mnoho západných krajín, vrátane USA, Británie, Francúzska a Nemecka, je spoločensky tak rozdelených, ako tomu nebolo už po desaťročia, ak nie po celé generácie.
Okrem toho existuje ešte stále možnosť, že Spojené štáty v novembri pošlú do Bieleho domu republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa. Favoritkou však ešte stále zostáva demokratka Hillary Clintonová, hoci prieskumy ukazujú, že jej popularita mierne klesla. Dôvodom môžu byť aj útoky v Bruseli a Orlande, ktoré podporili skôr Trumpa. Rovnako tak by mu mohla pomôcť nedávna séria útokov na amerických policajtov, aj keď zase pobúrenie kvôli zabitiu väčšinou neozbrojených Afroameričanov by mohlo pridať hlasy demokratom. Je jasné, že čím horšie vyzerá zvyšok sveta, tým viac hrá celá situácia do kariet Trumpovi, hoci je ťažké vyhnúť sa myšlienke, že jeho riešenie týchto kríz by bolo katastrofálne.
Takmer každá krajina sa potýka s nejakým znepokojujúcim politickým vývojom. Nemusí pritom ísť ani o koordinované teroristické útoky extrémistov ako je Daeš. V poslednom čase narastá počet nepredvídateľných jedincov, ktorí sa politicky radikalizujú a podnikajú niekedy ničivé útoky. Tento model napokon spája nedávne útoky - od útoku v Nice až po zrejme politicky motivovanú vraždu britskej poslankyne Jo Coxovej v júni.
Toto radikálne politické rozdelenie je čím ďalej nebezpečnejšie aj preto, že sa v mnohých štátoch jednoducho stráca politický stred. Pri britskom referende o odchode z EÚ bolo veľkým sklamaním to, že ani jedna strana nebola schopná uznať, že tá druhá môže mať aspoň v niečom pravdu. Platí to aj o mnohých ďalších krajinách, od USA až po Turecko. Keď politický stred mizne, majú ľudia tendenciu posúvať sa k extrémom a absolútnym tvrdeniam. To obrovsky sťažuje rozhodovací proces a hľadanie zhody aj napriek tomu, že nemusí nutne vždy viesť k násiliu.
V skratke, je dosť možné, že zvyšok roka bude taký, ako jeho prvá polovica. Pravidelné nepríjemné a často násilné udalosti budú na rôznych miestach zvyšovať politickú teplotu. Politické krízy však budú pokračovať aj bez týchto udalostí a môžu mať nekonvenčné a občas veľmi nepríjemné politické následky. Žiarivým príkladom je brexit, ďalším by mohlo byť Trumpovo víťazstvo. A nesmieme zabudnúť ani na voľby vo Francúzsku a Nemecku budúci rok. Obe krajiny zaznamenali vzostup popularity krajnej pravice, pričom Alternatíva pre Nemecko získala podiel hlasov, aký bol od nacistickej éry nemysliteľný.
Letná sezóna takisto prináša neočakávané drámy, či už sa týkajú konfliktov alebo financií. Rusko by sa mohlo rozhodnúť získať ďalšie územia svojich susedov, napríklad Ukrajiny alebo Gruzínska, ktoré nepatria do NATO, alebo dokonca niektorých pobaltských štátov. Zatiaľ ešte nevieme, ako bude reagovať Čína na negatívne rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora o nárokoch v Juhočínskom mori. V najhoršom prípade by takéto konflikty mohli vyvolať jadrovú vojnu.
Taktiež by sme mohli zažiť ďalšiu ekonomickú krízu ako v roku 2008. Alebo by Británia mohla spustiť rokovania o odchode z EÚ, aj keď to teraz vyzerá skôr až na budúci rok. Ešte horší dopad by mal kolaps eura, ktorý ešte stále prichádza do úvahy, pokiaľ z EÚ odídu krajiny ako napr. Taliansko.
Napriek tomu všetkému je potrebné podotknúť, že v niektorých oblastiach sa situácia nezhoršuje. Oproti vlaňajšku napríklad výrazne klesol počet utečencov prichádzajúcich do EÚ, čo vládam poskytuje toľko potrebný oddych, aj keď bojujú s hrozbou extrémizmu. Zmätky na trhoch vyvolané britským referendom sú zatiaľ menšie, než sa mnohí obávali. Aj keď sa politické strany možno polarizujú a rozdeľujú, prieskumy verejnej mienky všeobecne ukazujú, že voliči na Západe túžia po menej straníckom a konsenzuálnejšom prístupe.
Nasledujúce roky by mohli byť v mnohých ohľadoch možno najnebezpečnejšími v novodobej histórii ľudstva a najmä riziko úplného kolapsu či naopak veľmocenského konfliktu je možno vyššie ako kedykoľvek predtým. Hnacie mechanizmy, ktoré zabezpečovali väčšiu stabilitu - globalizácia, medzinárodný konsenzus, pohyb k politickému stredu v mnohých štátoch - sú teraz v ohrození, alebo sa už aj celkom rozpadli. Všetko bude snáď dobré. Ale zdá sa, že to bude jedna veľká divoká jazda, a že prídu aj značne nepríjemné a naozaj veľmi neisté dni.
