SUEZ - Zatiaľ čo v roku 1948 zachránili československé zbrane nový židovský štát Izrael pred útokom arabských krajín, dodávky čs. zbraní o sedem rokov neskôr arabskému Egyptu postavenie Izraela ohrozili. Jeden z vodcov izraelskej opozície Jaakov Meridor vtedy povedal: "Československé dodávky nás stavajú pred samotný problém našej budúcej národnej existencie." Zbrane z Československa a ZSSR výrazne urýchlili znárodnenie Suezského prieplavu Egyptom pred 60 rokmi, 26. júla 1956, od ktorého viedla priama cesta k druhej izraelsko-arabskej vojne na jeseň 1956.
V 50. rokoch 20. storočia sa začala studená vojna medzi Západom a Východom presúvať aj do tretieho sveta. V Egypte bola v júli 1952 zvrhnutá monarchia a republika s vychádzajúcou hviezdou Gamálom Abdan Násirom na čele nastolila nacionalistický kurz. Násirov režim postupne popretŕhali väzby so Západom, najmä s bývalou koloniálnou Britániou, a začal sa zbližovať s komunistickými krajinami na čele so Sovietskym zväzom.
V októbri 1954 podpísal Egypt s Britániou dohodu o stiahnutí britských vojsk, najmä z oblasti Suezského prieplavu. Briti po 74 rokoch odišli v júni 1956, ešte predtým ale Československo a ZSSR poskytli Egyptu významnú dodávku zbraní, ktoré Káhire nechceli predať západné mocnosti.
Praha uzavrela 12. septembra 1955 s Káhirou zmluvu na dodávku zbraní vo vtedy ohromnej hodnote 45,7 milióna libier. Skoro 60 percent jej objemu ale tvoril reexport sovietskej výzbroje. Do Egypta bolo od septembra 1955 postupne dodaných 86 stíhačiek MiG-15, 49 bombardérov II-28, 206 tankov T-34, 40 obrnených vozov BTR 152 a ďalej kanóny, húfnice, raketomety a ďalší delostrelecký materiál. Egypťania platili len zo štvrtiny valutami, zvyšok bol krytý bavlnou, ryžou či fosfátmi. Československo v snahe získať hotovosť odpredala egyptské dodávky bavlny na západoeurópsky trh a zrazilo tak cenu tejto komodity na tovarových burzách.
A potom už prišlo 26. júla 1956 znárodnenie Spoločnosti Suezského prieplavu, ktorej akcie sa nachádzali v rukách britských a francúzskych investorov. Prezident Násir zdôvodnil tento krok potrebou financovať stavbu Veľkej asuánskej priehrady z plavebných poplatkov. USA totiž po májovom egyptskom uznaní komunistickej Číny odmietli priehradu financovať. Ako prebiehalo znárodnenie prieplavu? V ten deň sa v Egypte oslavovalo štvrté výročie revolúcie. Na námestí v Alexandrii mal prejav Násir. Jeho prejav sledovala skupinka okolo plukovníka Mahmúda Júnisa, ktorý už sedem mesiacov z poverenia Násira chystal prevzatie majetku Spoločnosti Suezského prieplavu.
Násir výslovne zdôraznil, že do Egypta prichádzajú zbrane z Československa, ale aj zo ZSSR, zatiaľ čo Júnis čakal na zmienku o mene staviteľa Suezského prieplavu Ferdinanda de Lessepsa, ktorá bola signálom pre zahájenie akcie. Násir meno budovateľa zmienil 14-krát, Júnis ale zareagoval už na prvýkrát. Jeho vojaci vtrhli so samopalmi do pobočiek spoločnosti a Júnis sa ujal správy. Prieplav bol znárodnený ešte pred koncom Násirovho prejavu.
Znárodnenie ako "lúpežný akt" odsúdili najmä Francúzsko a Británia, ktoré sa začali pripravovať na možný vojnový konflikt, zatiaľ čo USA oznámili, že "nie je dôvod na paniku". Ekonomický význam prieplavu nebol vtedy pre Spojené štáty veľký (len necelé tri percentá lodí v prieplave boli registrované v USA), zatiaľ čo ropné tankery smerujúce do Eurrópy tvorili dve tretiny všetkých lodí v prieplave. Jeho najväčším užívateľom bola Británia. Káhiru podporila Moskva, podľa ktorej bol postup "úplne zákonný a odvodený zo suverénnych práv Egypta".
Celá suezská kríza posilnila pozíciu Násira, oslabila vzťahy medzi USA a Britániou a Francúzskom a upevnila postavenie ZSSR na Blízkom Východe, spätosti Moskvy s násirovským panaribismom, ale Moskvu neskôr zaplietlo do vnútorných rozporov v arabskom svete. Násir získal Suezský prieplav, v ktorom vzostup dopravy prekonal všetky očakávania, a dotlačil Moskvu k dostavaniu Veľkej asuánskej priehrady. Tento projekt ale nesplnil nádeje, čo spolu s egyptskou ofenzívnou zahraničnou politikou postupne oslabilo prestíž Násira.
