OSLO/PRAHA - Dva brutálne útoky nórskeho pravicového extrémistu Andersa Behringa Breivika šokovali 22. júla 2011 celú Európu. Zahynulo pri nich celkom 77 osôb.
Toto bolo najkrvavejšie obdobie terorizmu v Európe: Veľký prehľad najväčších útokov!
Pri prvom útoku o pol štvrtej popoludní vybuchla bomba vo vládnej štvrti v centre Osla. Nálož Breivik umiestnil do auta, ktoré zaparkoval pred úradom premiéra a ministerstvom spravodlivosti, kde sa v okolí nachádzajú ďalšie ministerstvá. Explózia si vyžiadala osem obetí a 11 osôb bolo vážne zranených.
Pri druhom krátko pred piatou popoludní prišiel Breivik prezlečený za policajta prievozom na ostrov Utöya na jazere Tyrifjorden asi 35 km severozápadne od Osla, kde sa nachádzalo asi 600 prevažne mladých ľudí na mládežníckom tábore vládnej Nórskej robotníckej strany. Predstavil sa ako policajt, ktorý vyšetruje výbuch v Osle, a potom, čo sa niekoľko ľudí na jeho výzvu zhromaždilo, začal do nich strieľať. Ľudia v panike utekali, rad sa ich utopil - zomrelo 68 osôb, väčšina vo veku 14 až 20 rokov. Jeden človek podľahol zraneniam pár dní nato v nemocnici.
Ten istý deň zverejnil Breivik na internete svoj manifest a denník, v ktorom opísal prípravu na atentáty. K nim sa neskôr priznal a vyhlásil, že sa cíti nevinný, pretože bol k činu údajne donútený vládnou politikou podporujúcou prisťahovalectvo, vraj "chcel zachrániť Nórsko a západnú Európu" pred islamistami.
Breivik na ostrove strieľal takmer hodinu a pol, potom sa asi o pol siedmej vzdal polícii. Miestnej polícii prišlo hlásenie o streľbe na ostrove o 17:27 a desať minút nato bola z Osla vyslaná špeciálna policajná jednotka, ktorá však nemala k dispozícii vrtuľník a tak na ostrov priplávala o 18:25 na člne. Než dorazili policajti, vydalo sa na miesto masakry niekoľko odvážlivcov na člnoch, ktorí pomohli zachrániť pár utekajúcich ľudí.
Breivik bol umiestnený do väznice Ila západne od nórskej metropoly. Polícia ustanovila k prípadu zvláštnu vyšetrovaciu jednotku a 10. augusta 2011 vyšetrujúci prokurátor Christian Hatlo oznámil, že vyšetrovatelia dospeli k záveru, že Breivik oba útoky naplánoval, pripravil a spáchal úplne sám. Pri rekonštrukcii činu na ostrove Utöya Breivik s vyšetrovateľmi dobre spolupracoval, neprejavil ale ľútosť alebo emócie.
O Breivikovom duševnom zdraví bolo vypracovaných niekoľko lekárskych posudkov. V novembri 2011 zverejnila dvojica súdnych znalcov závery lekárskej správy, podľa ktorej Breivik trpí schizofréniou. Diagnózu potvrdila koncom decembra aj lekárska komisia zriadená nórskou justíciou. Podľa ďalšieho lekárskeho posudku, zverejneného začiatkom januára 2012, Breivik schizofréniou netrpí, ani nie je psychotický, a teda je za svoje činy zodpovedný. Znalci ďalej dospeli k názoru, že Breivik trpí poruchou osobnosti, a vykazuje narcistické a antisociálne zvláštnosti. Motívom jeho činu bol odpor k nórskemu modelu multikultúrnej spoločnosti.
Súd s Breivikom začal 16. apríla 2012. Breivik sa pred súdom k spáchaniu útokov priznal, zároveň však vyhlásil, že sa cíti nevinný. Odmietol tiež uznať legitimitu súdu. Po sňatí pút zdvihol pravú ruku zaťatú v päsť. Je to jeho vlastná verzia pozdravu pravicových extrémistov, neskôr na súde používal aj nacistický pozdrav.
Päťčlenný senát v Osle 24. augusta 2012 jednomyseľne rozhodol, že Breivik je vinný zo spáchania útokov v nórskej metropole a v jej okolí a Breivik bol odsúdený na trest 21 rokov väzenia, ktorý môže byť opakovane predlžovaný až do jeho smrti. Uväznený je vo väznici Skien.
Vlani v auguste bol na ostrove opäť otvorený mládežnícky tábor. Tento rok v marci Breivik zažaloval štát za porušovanie ľudských práv a v apríli mu dal súd v niektorých bodoch za pravdu. Nórsko podľa súdu porušilo predovšetkým zákaz neľudského zaobchádzania, Breivik kritizoval najmä držanie v samoväzbe a nedostatok pozornosti venovanej jeho psychickému zdraviu. Naopak porušenie práva na súkromný a rodinný život súd nezistil. Štát sa proti rozhodnutiu súdu odvolal.
