PARÍŽ - Je to stará štúdia, tento rok už oslavuje dvadsiate výročie. Aj tak ale dokáže prekvapiť, najmä tých, ktorí sa živia slovami. Ukazuje ich silu, nie tú, ktorá presviedča, zraňuje či dojíma, ale brutálnu silu, ktorá pôsobí - bez toho aby sme si to všimli - na náš fyzický stav. Ide o štúdiu troch vedcov z Newyorskej univerzity, ktorú v roku 1996 zverejnil Journal of Personality and Social Psychology. Ukazuje, ako aktivácia stereotypov zakorenených v našom mozgu slovami podvedome vedie k určitému konaniu.
Neverili by ste, aký existuje účinný prostriedok na bolesť: Štúdia tvrdí, že treba mať TOTO
Ako sa stáva v psychológii často, nemali pokusné osoby poňatia, čo sa v skutočnosti testuje. V rámci údajného zisťovania slovnej zásoby tak vedci vyzvali 30 študentov, aby vytvorili vety zo slov, ktoré mali k dispozícii. Kontrolná skupina dostala neutrálne slová, zatiaľ čo skutočne testovaná skupina pracovala so slovami spojenými s americkými stereotypmi týkajúcimi sa starých ľudí (napríklad: starý, sám, sivý, zdvorilý, prísny, múdry, dôchodca atď.), Ale zámerne nemala k dispozícii slová evokujúce pomalosť. Každý účastník štúdie mal s danými slovami vytvoriť gramaticky správnu vetu. Potom mal opustiť budovu.
Pokusné osoby sa preto domnievali, že pokus skončil, ale až teraz nastalo to najzaujímavejšie. Študent opustil miestnosť a prešiel po chodbe 9,75 metra, bez toho aby na okamih pomyslel na to, že jeho kroky niekto meria. Sotva došiel k výťahu, pripojil sa k nemu experimentátor a spýtal sa ho, či si všimol, že slová, s ktorými pracoval, sa všetky týkali staroby a či si myslí, že to môže ovplyvniť jeho správanie. Len v dvoch prípadoch bola odpoveď záporná.
Osoby z kontrolnej skupiny potrebovali v priemere 7,3 sekundy, aby prešli daný úsek, zatiaľ čo osoby "naočkované" slovami o starobe na to potrebovali v priemere o sekundu viac (8,28 sekundy). Bola to náhoda? Aby vedci mali čisté svedomie, opakovali pokus s ďalšími 30 študentmi. Výsledky boli rovnaké. Podľa vedcov tieto výsledky naznačujú, že fyzické správanie testovaných osôb bolo podvedome ovplyvnené tým, s akými slovami pracovali.
Stereotyp starej osoby viedol k spomaleniu krokov. "Spôsob, akým aktivovaný stereotyp ovplyvňuje správanie, závisí od stereotypu samého, nie na slovách, ktoré slúžili ako stimul. Hoci sa pri pokuse nepracovalo so žiadnym slovom vyjadrujúcim čas alebo rýchlosť, výsledky štúdie naznačujú, že stimuly aktivovali stereotypy týkajúce sa starých osôb uložené v pamäti a že účastníci štúdie potom konali v súlade s aktivovaným stereotypom," uviedli vedci.
Zjednodušene povedané - študenti, ktorí podvedome premýšľali o starých ľuďoch, začali kráčať tempom osôb tretieho veku.
