ISLÁMÁBÁD - Pred starou poľnohospodárskou budovou uhniezdenou uprostred zelených polí ležia na chrbte dvaja muži. Pod sebou majú matrac, nohy opreté o tyrkysovo natretú stenu, zízajú na nebo posiate obláčikmi, občas na niečo ukážu prstom, alebo namieria ďalekohľad. Vo veľkej výške sa zrazu objaví tmavá vtáčia silueta, aby po chvíľke zmizla rovnako rýchlo, ako sa objavila, napísal denník Los Angeles Times.
Pozorovanie vtákov ale v týchto častiach Pakistanu nie je žiadnym chytaním lelkov. Onoho popoludnia bol vo vzduchu vzácny druh pretekárskeho holuba v hodnote stoviek dolárov - viac než ktorýkoľvek z pozorovateľov zarobil za posledný mesiac. Tento holub je súčasťou letky cenených pretekárskych operencov patriaci podnikateľovi Rádžovi Iftichárovi Ahmadovi, ktorého farma pri pokojnej rieke Džihlam sa stala strediskom holubárskeho chovu. Viac ako tristo ich tu plieska krídlami v holubníkoch na streche Iftichárovej farmy. A Rádža návštevníkov víta v priestoroch, ktorých tmavomodrý náter je postriekaný holubím trusom. "Necvičenému oku pripadajú ako normálne holuby," hovorí a vyťahuje z klietky vtáka so šedomodrou korunkou a bielymi pierkami.
Ľudia cvičia pretekárske holuby po celom svete, ale v Pakistane má toto hobby obzlášť bohatú históriu. V časoch Mughalskej ríše, ktorej počiatky siahajú do 16. storočia, podľa legiend nosili poštové holuby posolstvo od panovníkov mužom na bojisku, alebo ženám v háremoch.
V súčasnosti je chov holubov už len koníčkom, hoci ho muži, ako je Iftichár, berú smrteľne vážne. Holubár svojich vtákov cvičí tak, aby zostali vo vzduchu tak dlho, ako je len možné - zvyčajne viac ako dvanásť hodín v kuse, než sa vrátia domov. Žiadna štartová čiara neexistuje. Všetky vtáky v stanovenej chvíli vyrazia zo svojich bidielok, často od seba vzdialených aj niekoľko kilometrov. Chovatelia ich s pomocou ďalekohľadov pozorujú, ale často sa im holuby po chvíľke stratia z dohľadu. Stopky sa zastavia, akonáhle vták pristane opäť na bidle. Pristáť kdekoľvek inde znamená diskvalifikáciu, ak teda holuba pri tom pristihnú.
Od chovateľa k chovateľovi prechádzajú porotcovia vykonávajúci náhodné kontroly, ale prevažne je súťaž založená na poctivosti. "Sú cvičené tak, aby nikde inde ako doma nepristál. V našom športe panuje vzájomný rešpekt," povedal Radža. Jeho holuby trikrát za sebou vyhrali každoročnú súťaž provincie Pandžáb. Raz dostal ponuku, aby vymenil jedného zo svojich najlepších letcov za nový sedan značky Toyota. Odmietol. "Toto je pre nás viac ako len hra. Je to tradícia," skonštatoval.
Presné zloženie zmesi pre holubov šampiónov Iftachár prezradiť nechce, ale je v nej cícer, proso, mandle, kardamón, bylinky a občas aj steroidy, ktoré sú v iných športoch zakázané. "Vďaka steroidom nebudú smädné a potom vydržia lietať desať až dvanásť hodín. Je to dovolené, rovnako ako prípravky na uvoľnenie svalov. V tomto športe môžete naozaj urobiť čokoľvek. Ja holubom dávam dokonca aj viagru. Moja žena ma za to nenávidí," dodal so smiechom.
