SANÁ - Hovoria si muhammašín, čiže tí na okraji. Sú na najspodnejšom stupni jemenskej spoločnosti, je pre nich miesto len v chudobných štvrtiach na okrajoch miest a nemajú žiadnu ochranu. Často sa sťahujú a pretože prišli o všetky legálne spôsoby obživy, nezostáva im nič iné, ako žobrať. Reč je o jemenskej skupine achdam, čo je množné číslo slova chadim - sluha.
Oni sami si hovoria "tí na okraji". Školy odmietajú prijímať deti týchto ľudí a pre dospelých je určená výhradne manuálna práca typu čistenie topánok alebo ulíc. V krajine, kde je nevyhnutné patriť k nejakému kmeňu, ktorý človeku zaistí ochranu, postavenie aj živobytie, žijú títo černosi mimo kmeňový systém. Odhaduje sa, že je ich tri milióny, vláda si myslí, že ich je len pol milióna.
Počas súčasného konflitu, v ktorom bojujú šiiti proti vláde, často dopadajú bomby na okraje miest a na zhluky plechových búd a príbytkov vyrobených zo škatúľ a handier. Tí, ktorí sa dajú na útek, nemajú kam ísť a nie sú nikde vítaní. Organizácie, ktoré rozdeľujú humanitárnu pomoc, si ich nevšímajú. "Sme nahí, nemáme nič," hovorí Husna Muhammadová nad troskami svojho bývalého domu na kraji mesta Taizz. V marci chatrč zasiahol granát a všetko zhorelo. Dvadsaťročný Valid Abdalláh žil v kolónii Džahmalíja v Taiize a po zasáhu paľbou odtiaľto dvesto rodín utieklo do Radha. Valíd skončil až v Saná, jeho početná rodina je rozprášená do niekoľkých slumov. Základom jeho príjmov býval prenájom motocykla, o ktorý už ale prišiel.
V jemenskom konflikte podľa odhadov od vlaňajška zahynulo až 9000 ľudí a ďalších 2,4 milióna utieklo zo svojich domovov. Aké straty sú medzi mahammašínmi, nikto nevie. Jemenská organizácia proti diskriminácii vie o tristo mŕtvych.
Pôvod muhammašíno je nejasný. Hovorí sa, že sú to potomkovia etiópskych vojakov, ktorí Jemen obsadili v 6. storočí. Podľa ďalších teórií boli medzi prvými Afričanmi, ktorí obývali prímorské oblasti Jemenu. Po celé generácie sa s nimi v Jemene koná ako so spodinou. Pre Jemenčanov sú špinaví a svojim deťom nedovoľujú, aby sa stýkali s deťmi muhammašínov. Existuje aj príslovie Umy si svoj tanier, keď sa ho dotkne pes, rozbijem ho, ak sa ho dotkne chádim.
Nemocnice ani školy členov tejto komunity neprijímajú. Ženy sa často stávajú obeťami násilia Jemenčanov, pretože súdy vinníkov buď nesúdia alebo kmene vinníkov nútia mohammašínov mlčať. Ak sa naopak muhammašín začne stýkať s inou Jemenčankou, môže byť z miesta vypovedaná celá jeho komunita. Deti, ktoré majú odvahu chodiť do školy, musia počúvať urážky od spolužiakov aj učiteľov. Saíd si spomína, že keď bol prvák, učiteľka vyhlásila, že čierni Jemenčania sú potomkami tých, ktorí sa snažili zničiť svätyňu Kaaba v Mekke. Narážala na historickú udalosť, kedy etiópsky kresťanský kráľ z Jemenu vyslal na zničenie Kaaby armádu a slony.
UNICEF v roku 2014 skúmal život 9000 rodín muhammašínov v Taizze, kde je ich najviac. Konštatoval veľkú chudobu a nevzdelanosť. Len polovica detí chodila do školy, negramotných bolo 80 percent dospelých a 52 percent detí vo veku od 10 do 14 rokov. Viac ako polovica detí do jedného roka neboli očkované. Vo vojne títo ľudia prišli doslova o všetko a väčšina z nich žobre.
Na uliciach je vidieť spať bosé, špinavé deti a ich matky, ako naťahujú ruky k chodcom a prosia o peniaze. Pre tých, ktorí sú ranení pri útokoch, sa v nemocniciach nenájde posteľ ani lieky a sú ponechaní napospas osudu.
