RÍM - Uchovať si dlhodobo brilantný mozog vyžaduje isté úsilie už od raného veku. Základom je pestovanie dobrých medziľudských vzťahov, cvičenie a zdravá výživa, dostatočný spánok a zmysel pre humor, píše taliansky denník Corriere della Sera.
Dobre jedz, smej sa, miluj a k tomu sa dostatočne hýb a spi. Tieto pravidlá by sme mali dodržiavať, aby sme si čo možno najdlhšie uchovali mozog pri dobrom zdraví. K takémuto záveru dospeli vedci, ktorých štúdiu publikoval vo svojom osobitnom vydaní venovanom kognitívnemu zdraviu časopis Nature. Lieky, ktoré by chránili neuróny a zvyšovali ich potenciál, totiž nie sú v dohľade. Naopak je isté, že oveľa jednoduchšie pravidlá týkajúce sa každodenného života môžu mozgu prospieť.
Lekár, ktorý hľadá dlhovekosť: Supergény má len malé percento Slovákov
"Základný výskum nám možno prichystá pekné prekvapenie, ale dnes by sme namiesto viery v zázračné lieky mali skôr načúvať radám našich babičiek, ktoré sa ukázali byť prospešné nášmu mozgu," uvádza neurológ Stefano Cappa z Univerzitnej školy v Pavii a člen Talianskej neurologickej spoločnosti. "Zdravá strava, vyhýbanie sa cigaretám a alkoholu, pravidelné cvičenie a dobrý spánok bráni vzniku kardiovaskulárnych chorôb, ale aj demencie. Dôležité je správať sa podľa týchto pravidiel od mladosti. Pozitívne účinky zdravého životného štýlu sa prejavia vtedy, ak je praktizovaný desiatky rokov," radí neurológ Giuseppe Iannoccari.
Alkohol, omamné látky, poranenia hlavy, ale aj neadekvátna strava "otravujú" našu krv a prinášajú do mozgu nezdravé látky, ktoré neskôr znižujú kognitívne funkcie (pamäť, pozornosť, koncentrácia, spracovávanie informácií, priestorová orientácia, schopnosť vyjadrovania). V pokročilom veku za to potom zaplatíme demenciou. Čo teda robí mozgu dobre? "Predovšetkým zdravá strava, ktorá obsahuje omega-3 mastné kyseliny a antioxidanty a je chudobná na cukor. Orechy, ľanové semienka, olivový olej, ovocie a zelenina, vitamín B12 z mäsa, rýb a mliečnych výrobkov. Pozor na jednoduché cukry, ktoré poškodzujú neuróny, a na chronický stres, ktorý so sebou nesie preťaženie hormónov s negatívnym dopadom na chúlostivé mozgové štruktúry ako hipokampus, ktorý je významný pre pamäť," dodáva Iannoccari.
Srdcu a mysli prospieva aj smiech. Urýchľuje srdcový tep, zlepšuje krvný obeh. Sto výbuchov smiechu sa rovná desiatimi minútam veslovania. Taktiež úsmev robí dobre, pretože uľahčuje medziľudské vzťahy. Sociálna sieť je zas oporou v ťažkých chvíľach a chráni pred slabnutím kognitívnych funkcií a depresiou. Ide o priateľov z mäsa a kostí, nie o virtuálne kontakty na internete.
Očakáva sa, že v roku 2020 bude v Európe trpieť 15 miliónov osôb senilnou demenciou. V minulosti mohol byť človek výkonný i s istým deficitom pamäti, pretože požiadavky boli menej náročné a život nebol taký dlhý. Dnes si starý človek musí pamätať kombináciu, aby mohol otvoriť dvere, PIN, aby si mohol vybrať peniaze z bankomatu, diaľkové ovládanie garáže a ďalšie tisíce informácií. Potom stačia malé kognitívne problémy a hneď sa stáva menej schopným zorientovať sa v živote. Vzniká tak rastúci podiel analfabetov neschopných čeliť zložitosti modernej doby, usudzuje Rossini.
