HELSINKI - Arktída sa topí nebývalým tempom - a to je dobrá správa pre Fínsko, hlavného svetového dodávateľa ľadoborcov. "Mysleli by ste si, že ľadoborce už nepotrebujeme, pretože ľad sa topí. Ale v skutočnosti je to práve naopak," povedal serveru Politico Stefan Lindström, poradca severoamerického odboru fínskeho ministerstva zahraničia.
Úroveň ľadu klesla túto zimu rekordne nízko. Niektoré arktické monitorovacie stanice zaznamenali teploty, ktoré boli až deväť stupňov Celzia nad normálom. A tohtoročná maximálna ľadová pokrývka bola ešte menšia než v roku 2015, ktorý bol v tejto súvislosti tiež rekordný.
To je zlá správa pre ľadové medvede a ľudí žijúcich na nízko položených ostrovoch. Ale vo Fínsku otvára zmenšujúca sa vrstva ľadu nové príležitosti - od ťažby ropy a zemného plynu pri pobreží, o ktorú má záujem najmä Rusko, cez tankery, nákladné lode, výskumníkov a vedcov, až po vojakov. Tí všetci sa tlačia na sever, pretože je vďaka topiacemu sa ľadu prístupnejší. A tí všetci budú potrebovať ľadoborce.
"Ísť do Arktídy kedysi bolo príliš náročné, ale majitelia lodí sa teraz obzerajú po nových príležitostiach," povedal Arto Uuskallio, riaditeľ pre predaj a marketing vo fínskej spoločnosti Aker Arctic, ktorá navrhuje a stavia lode. Medzi jej klientov patria okrem iných medzinárodné ropné a plynárenské ťažobné spoločnosti, ale aj pobrežné stráže.
Hoci Fínsko neleží na pobreží Severného ľadového oceánu, má veľa skúseností so stavbou ľadoborcov - zhruba 60 percent súčasnej svetovej flotily bolo navrhnutej a postavenej vo Fínsku. A toto priemyselné odvetvie očakáva ďalší nárast predaja v nasledujúcich rokoch. Viac otvoreného mora znamená, že lode môžu preplávať severozápadnou cestou, ktorá vedie cez Arktické ostrovy. A väčší záujem je taktiež o Severnú morskú cestu, ktorá vedie pozdĺž ruského pobrežia.
Globálne otepľovanie vedie svet do záhuby: Topenie antarktických ľadovcov je na kritickom bode
Podľa nedávnej správy washingtonského Wilsonovho strediska by moderné ľadoborce mohli uľahčiť prístup do Severnej morskej cesty, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a oblasťou ázijského Pacifiku o 40 percent v porovnaní s tradičnou cestou cez Suezský prieplav. Predtým bola táto cesta menej využívaná pre transkontinentálnu prepravu, ale v posledných rokoch sa zvýšila preprava do a z ruských prístavov ležiacich na tejto trase z 2,8 milióna ton v roku 2013 na 4,5 milióna ton v roku 2015, uviedol v minuloročnej správa námestník ruského ministra dopravy Viktor Olerskij.
Väčší záujem o prepravu Severným ľadovým oceánom sa odráža aj vo fínskych firmách pôsobiacich v lodiarskom sektore. Spoločnosť Aker Arctic vlani zaznamenala nárast svojich tržieb o 40 percent na 14 miliónov eur po tom, čo pomohla navrhnúť dizajn ľadoborcových plavidiel schopných prepravovať skvapalnený zemný plyn. Táto technológia bude aplikovaná na pätnásť novovyrábaných lodí. Flotila potom bude slúžiť ruskému projektu Polostrov Jamal v hodnote 27 miliárd dolárov, ktorého cieľom je pri dosiahnutí plnej kapacity produkovať ročne 16,5 milióna tony skvapalneného zemného plynu. Tieto tankery vlastnené medzinárodnými lodiarskymi spoločnosťami budú najdlhšie a najširšie ľadoborce, aké boli kedy postavené, a budú schopné prelomiť ľad silný 2,1 metra. Dodané budú tento rok a vrtné práce v rámci projektu majú začať v budúcom roku.
Fínske spoločnosti dúfajú, že sa im vďaka stúpajúcemu záujmu rôznych vlád o Arktídu podarí získať nové obchody. "S ustupujúcim ľadom by tu mohli operovať vojenské námorníctva, alebo aspoň hliadkovať a sledovať, čo sa v arktickej oblasti deje," vysvetlil Uuskallio. Dodal, že jeho firma už dostala od zahraničných vlád množstvo otázok ohľadom toho, aké typy plavidiel robia, čo všetko je možné urobiť a čo možné nie je.
