PETROHRAD - Je to prežitok zo sovietskych čias, príklad vynútenej kolektivizácie. "Komunálka" - byt, v ktorom Rusi zdieľali so svojimi susedmi jednu kuchyňu a sociálne zariadenie. Ešte dnes také spoločné byty pretrvávajú v Petrohrade, napísala agentúra AFP v reportáži z druhého najväčšieho ruského mesta.
Viac ako štvrť storočia po páde komunizmu sa tento spôsob života stáva témou konferencií i návštev so sprievodcom. Komunálky dokonca majú festival organizovaný umelcami v Petrohrade, ktorý sa za sovietskych čias vymenoval Leningrad. V Rusku sa bývanie tohto typu objavilo po boľševickej revolúcii v roku 1917, kedy sa robotníci a roľníci usadili v meštianskych bytoch, ktorých majitelia sa kvôli museli tlačiť v jedinej miestnosti.
"Tieto byty sú súčasťou dejín našej krajiny a nášho mesta. Hoci ich je v Petrohrade ešte veľa, pomaly miznú. Preto sme sa rozhodli zorganizovať festival," hovorí Svetlana Vorobjovová, ktorá chce priblížiť všedný život v komunálnych bytoch a umožniť zoznámiť sa s ich obyvateľmi. Jedným z nich je 75-ročný Eduard Jemeljanov, ktorý svoj trojizbový byt v centre niekdajšej metropoly cárskeho Ruska zdieľa už pätnásť rokov. Penzista vychádza zo svojej izby a víta návštevnkov v trenírkach a nátelníku. "Mám rád komunálne byty a nechcel by som žiť inde. Nikdy tu nie je človek sám, vždy tu niekto je a to je dobre," vysvetľuje.
Anna Fjodorovová žije v izbe s úchvatným výhľadom na hlavnú tepnu Petrohradu, s krbom v roku miestnosti a so stropom vysokým 3,6 metra. Kuchyňu a kúpeľňu ale musí zdieľať s desiatkou susedov obývajúcich byt s ôsmimi izbami. Na konci dlhej a temnej chodby sa nachádza malá kúpeľňa a veľká kuchyňa, kde sa večne križujú cesty susedov. Sú tu štyri plynové sporáky, osem stolíkov a osem chladničiek, aby si každý z nájomníkov mohol uvariť, keď na neho príde rad. "Komunálny byt má dve tváre - príjemnú a nepríjemnú," smeje sa mladá brunetka, ktorá do Petrohradu prišla z Volgogradu pred štyrmi rokmi. Ako umelkyňa je nadšená, že býva v historickom centre mesta, ale pripúšťa, že spolužitie býva zložitejšie. Kvôli nedostatku súkromia bývajú vzťahy so susedmi občas "delikátne".
V 80. rokoch tvorili komunálky takmer dve pätiny bytov v centre Leningradu. Po páde komunizmu v roku 1991 ale mnoho meštianskych bytov kúpili zámožní Rusi a veľa niekdajších nájomníkov presťahovali do vlastných malých bytov na sídliskách. V päťmiliónovom Petrohrade v roku 2008 spustili program presťahovania obyvateľov komunálok, aby mohli skoncovať s týmto sovietskym dedičstvom. Podľa úradov sa počas siedmich rokov počet týchto bytov znížil zo 116-tisíc na 83-tisíc. V dvanásťmiliónovej Moskve už komunálky prakticky neexistujú.
