BRATISLAVA - Pod pojmom cholesterol si verejnosť často predstavuje škodlivú látku nachádzajúcu sa vo väčšine potravín živočíšneho pôvodu. Práve cholesterol sa totiž často spomína v súvislosti so vznikom cievnych a iných ochorení.
Názory, podľa ktorých je cholesterol pre organizmus človeka nepriateľom číslo jeden a že by mal zo stravy definitívne zmiznúť, však treba korigovať. Upozornila na to doktorka Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a zdravú výživu.
Cholesterol objavili v žlči v roku 1775. Chápať sa dá ako pomerne komplikovaná molekula, zložená z niekoľkých uhlíkových cyklov tukovej povahy. Znamená to, že je nerozpustný vo vode a telesných tekutinách. V organizme sa viaže s inými tukmi a bielkovinami, nazývanými lipoproteíny. Jeho fyziologické úlohy v organizme sú rôzne. Prítomný je v organizme každého cicavca, aj toho najzdravšieho. Je jedným zo základných stavebných materiálov, hlavnou lipidickou zložkou vonkajšej bunečnej membrány, ale aj viacerých vnútrobunkových membrán, ktoré oddeľujú jednotlivé súčasti bunečnej štruktúry. Vyplýva z toho, že každá bunka potrebuje pre normálny chod funkcií aby boli cholesterolové molekuly nielen prítomné, ale aj pravidelne prisúvané. Okrem tejto hlavnej štrukturálnej funkcie je cholesterol prekurzorom (predstupňom konečného štádia určitej látky) steroidných hormónov tvorených v kôre nadobličiek, súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a tiež prekurzorom vitamínu D.
Celkový obsah cholesterolu v organizme je asi 140 gramov, pričom asi 93 percent je prítomných v bunečných membránach. Za vznik prípadnej aterosklerózy môže teda zodpovedať zvyšných päť percent, ktoré cirkulujú v krvnej plazme. V krvi je cholesterol viazaný a transportovaný v lipoproteínovom komplexe, ktorý vzniká v pečeni. Pečeňová bunka je totiž jedinou bunkou, ktorá syntetizuje cholesterol pre vlastnú potrebu a tiež v nadbytku, ktorý transportuje spolu s prebytočným tukom k ostatným bunkám. Tento komplex sa odborne označuje VLDL. Po uvoľnení tukov do svalu sa kvalitatívne mení na komplex označovaný LDL. Tento je hlavným transportérom cholesterolu do buniek tela. Ďalší lipoproteínový komplex HDL má opačnú funkciu: odvádza prebytočný cholesterol z bunky do krvného riečiska. Ľudovo je táto frakcia označovaná ako "dobrý cholesterol". Koncentrácia cholesterolu v krvi závisí od špecifických receptorov na povrchu buniek, ktoré majú špecifickú afinitu (príbuznosť) k LDL frakcii. Ak je týchto receptorov na povrchu buniek málo, udržuje sa v krvi vysoká koncentrácia cholesterolu ako odpoveď na vnútrobunkovú potrebu cholesterolu. Pre riziko artériosklerózy nie je podstatné len to, aká je celková koncentrácia cholesterolu v krvi, ale aj to, aké je zastúpenie jeho jednotlivých foriem, pomer LDL: HDL frakcie.
Cholesterol v tele teda pochádza z dvoch zdrojov - vonkajšieho, prijímaného z potravy a vlastného - vytvoreného syntézou v bunkách. Podiel cholesterolu z potravín je podstatne nižší ako cholesterol vnútorný. Rovnováha obsahu cholesterolu v tele je určovaná pomerom príjmu diétnou cestou a tvorbou v bunkách na jednej strane a odsunom z organizmu. Pečeňové bunky, ako jediné v organizme, majú schopnosť zbaviť sa nadbytočného cholesterolu formou žlče. Žlčové kyseliny sa uvoľňujú do čreva, kde sú zapojené do vstrebávania a potom sa časť vracia späť do pečene, avšak časť odchádza stolicou. Toto je jediná cesta, ktorou sa organizmus môže cholesterolu definitívne zbaviť.
Podľa odborníkov by mal dospelý človek prijímať 300 miligramov (mg) cholesterolu denne, deti asi 100 mg na každých 1 000 kilokalórií (kcal) energetického príjmu. Skutočnosť v našej populácii je však podstatne vyššia. Z toho dôvodu aj hladiny cholesterolu v sére sú v našej populácii vyššie. Primeraná hladina cholesterolu sa dá teda zabezpečiť u väčšiny ľudí rozumnou výživou. Na túto problematiku sa však podľa Béderovej "nesmieme pozerať izolovane". Vysoký cholesterol je totiž len jeden z rizikových faktorov koronárnych ochorení. Ďalšími sú genetické predpoklady, fajčenie, stres, vysoký tlak a nedostatok telesného pohybu. "zabúdať by sme nemali predovšetkým na pravidelnú telesnú aktivitu. Viaceré štúdie totiž potvrdili, že intenzívna telesná aktivita zvyšuje hladinu HDL-cholesterolu. To však neznamená, že aj mierna, pravidelná pohybová aktivita, primeraná veku a konštitúcii jedinca, nemôže pozitívne ovplyvňovať naše zdravie a znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení," dodala.
Cholesterol objavili v žlči v roku 1775. Chápať sa dá ako pomerne komplikovaná molekula, zložená z niekoľkých uhlíkových cyklov tukovej povahy. Znamená to, že je nerozpustný vo vode a telesných tekutinách. V organizme sa viaže s inými tukmi a bielkovinami, nazývanými lipoproteíny. Jeho fyziologické úlohy v organizme sú rôzne. Prítomný je v organizme každého cicavca, aj toho najzdravšieho. Je jedným zo základných stavebných materiálov, hlavnou lipidickou zložkou vonkajšej bunečnej membrány, ale aj viacerých vnútrobunkových membrán, ktoré oddeľujú jednotlivé súčasti bunečnej štruktúry. Vyplýva z toho, že každá bunka potrebuje pre normálny chod funkcií aby boli cholesterolové molekuly nielen prítomné, ale aj pravidelne prisúvané. Okrem tejto hlavnej štrukturálnej funkcie je cholesterol prekurzorom (predstupňom konečného štádia určitej látky) steroidných hormónov tvorených v kôre nadobličiek, súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a tiež prekurzorom vitamínu D.
Celkový obsah cholesterolu v organizme je asi 140 gramov, pričom asi 93 percent je prítomných v bunečných membránach. Za vznik prípadnej aterosklerózy môže teda zodpovedať zvyšných päť percent, ktoré cirkulujú v krvnej plazme. V krvi je cholesterol viazaný a transportovaný v lipoproteínovom komplexe, ktorý vzniká v pečeni. Pečeňová bunka je totiž jedinou bunkou, ktorá syntetizuje cholesterol pre vlastnú potrebu a tiež v nadbytku, ktorý transportuje spolu s prebytočným tukom k ostatným bunkám. Tento komplex sa odborne označuje VLDL. Po uvoľnení tukov do svalu sa kvalitatívne mení na komplex označovaný LDL. Tento je hlavným transportérom cholesterolu do buniek tela. Ďalší lipoproteínový komplex HDL má opačnú funkciu: odvádza prebytočný cholesterol z bunky do krvného riečiska. Ľudovo je táto frakcia označovaná ako "dobrý cholesterol". Koncentrácia cholesterolu v krvi závisí od špecifických receptorov na povrchu buniek, ktoré majú špecifickú afinitu (príbuznosť) k LDL frakcii. Ak je týchto receptorov na povrchu buniek málo, udržuje sa v krvi vysoká koncentrácia cholesterolu ako odpoveď na vnútrobunkovú potrebu cholesterolu. Pre riziko artériosklerózy nie je podstatné len to, aká je celková koncentrácia cholesterolu v krvi, ale aj to, aké je zastúpenie jeho jednotlivých foriem, pomer LDL: HDL frakcie.
Cholesterol v tele teda pochádza z dvoch zdrojov - vonkajšieho, prijímaného z potravy a vlastného - vytvoreného syntézou v bunkách. Podiel cholesterolu z potravín je podstatne nižší ako cholesterol vnútorný. Rovnováha obsahu cholesterolu v tele je určovaná pomerom príjmu diétnou cestou a tvorbou v bunkách na jednej strane a odsunom z organizmu. Pečeňové bunky, ako jediné v organizme, majú schopnosť zbaviť sa nadbytočného cholesterolu formou žlče. Žlčové kyseliny sa uvoľňujú do čreva, kde sú zapojené do vstrebávania a potom sa časť vracia späť do pečene, avšak časť odchádza stolicou. Toto je jediná cesta, ktorou sa organizmus môže cholesterolu definitívne zbaviť.
Podľa odborníkov by mal dospelý človek prijímať 300 miligramov (mg) cholesterolu denne, deti asi 100 mg na každých 1 000 kilokalórií (kcal) energetického príjmu. Skutočnosť v našej populácii je však podstatne vyššia. Z toho dôvodu aj hladiny cholesterolu v sére sú v našej populácii vyššie. Primeraná hladina cholesterolu sa dá teda zabezpečiť u väčšiny ľudí rozumnou výživou. Na túto problematiku sa však podľa Béderovej "nesmieme pozerať izolovane". Vysoký cholesterol je totiž len jeden z rizikových faktorov koronárnych ochorení. Ďalšími sú genetické predpoklady, fajčenie, stres, vysoký tlak a nedostatok telesného pohybu. "zabúdať by sme nemali predovšetkým na pravidelnú telesnú aktivitu. Viaceré štúdie totiž potvrdili, že intenzívna telesná aktivita zvyšuje hladinu HDL-cholesterolu. To však neznamená, že aj mierna, pravidelná pohybová aktivita, primeraná veku a konštitúcii jedinca, nemôže pozitívne ovplyvňovať naše zdravie a znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení," dodala.
