ČERNOBYĽ/PRAHA - Podľa správy Černobyľského fóra z roku 2000 sa celkový počet ľudí, ktorí mohli alebo môžu v budúcnosti zomrieť v dôsledku ožiarenia, odhaduje na 4000. Syndróm akútneho ožiarenia (ARS) bol potvrdený u 134 pracovníkov elektrárne a hasičov. Z toho 31 ľudí zomrelo v priebehu niekoľkých mesiacov po nehode (28 na následky ožiarenia), ďalších 19 ľudí z tejto skupiny zomrelo na následky ožiarenia v priebehu ďalších rokov. Médiá vtedy predstavovali haváriu v duchu oficiálnych sovietskych správ ako bežnú poruchu a o radiácii sa hovorilo neurčito.
Černobyľ sa zopakuje, tvrdí spisovateľka: Teroristi spravia z elektrárne jadrovú bombu
1970 - Slávnostné začatie výstavby Černobyľskej jadrovej elektrárne V. I. Lenina a mesta Pripjať.
1977 - Prvý reaktor elektrárne bol uvedený do prevádzky, neskôr boli spustené ešte ďalšie tri bloky, z toho štvrtý reaktor v decembri 1984.
1986:
25. apríla:
01:06 - Znižovaním výkonu začaté plánované odstavenie štvrtého bloku.
13:05 - Výkon reaktora znížený na polovicu. Odstavený prvý turbogenerátor a krátko potom odpojený systém havarijného chladenia.
16:00 - Ranná zmena odchádza. Pracovníci tejto zmeny boli v predchádzajúcich dňoch oboznámení s testom a poznali celý postup. Špeciálny tím elektroinžinierov zostal na mieste.
23:10 - Pokračovalo ďalšie znižovanie výkonu. Chybou operátora došlo k prudkému poklesu výkonu reaktora.
26. apríla:
01:23:04 - Operátori uzatvorili prívod pary a experiment začal. Poslednej osudovej chyby sa dopustili tým, že zablokovali havarijný signál, ktorý by pri uzavretí prívodu pary na turbínu automaticky odstavil reaktor. Reaktor ďalej bežal, podstatne sa však znížil prietok chladiacej vody, rástla jej teplota i tlak.
01:23:40 - Vydaný príkaz na havarijné odstavenie reaktora zasunutím regulačných tyčí. Zasúvanie tyčí však bolo príliš pomalé a dráha pre zasunutie tyčí bola navyše teplom zdeformovaná.
01:23:44 - Výkon reaktora začal prudko rásť. To nevydržali palivové články a praskli, ich úlomky spadli do chladiacej vody, ktorá sa premenila v paru. Výbuch pary zdvihol tisíctonové veko reaktora a nastala prvá explózia. Z reaktora začala unikať rádioaktivita a dovnútra začal vnikať vzduch a začal horieť grafit. Kov palivových rúrok začal reagovať s vodou a vzniknutý vodík spôsobil po troch sekundách druhú explóziu.
02:20 - Požiar sa podarilo na štvrtom bloku lokalizovať. Hasiči, z ktorých mnohí neskôr zomreli, sa vrhli do boja s ohňom, aby sa nerozšíril na ďalšie bloky.
05:00 - Požiar na štvrtom bloku bol uhasený.
24:00 - Vietor zavial v prvej vlne rádioaktívny spad na sever od elektrárne. Najhoršie bolo postihnuté Bielorusko, zasiahol aj Baltské more, Švédsko, Fínsko a Rusko.
27. apríla - Formarkská jadrová elektráreň vo Švédsku, vzdialená od Černobyľu viac ako 1000 kilometrov, zachytila prvé signály úniku rádioaktivity. Začatá evakuácia mestečka Pripjať.
- Na poludnie zavial vietor rádioaktívny spád napríklad do Poľska, Československa, Rakúska či Nemecka.
28. apríla - 21:00 - O katastrofe sa prostredníctvom krátkej správy agentúry TASS dozvedel svet.
30. apríla - Fotografie zhotovené z vrtuľníkov potvrdili, že časť grafitu z reaktora stále horí. Vrtuľníky do požiaru sypali tisíce ton piesku a ďalších látok.
1. mája - Tretia vlna rádioaktívnych látok napadla v polnoci prevažne Rumunsko a bývalú Juhosláviu.
5. mája - Ukončená evakuácia ľudí z najviac postihnutej zóny 30 kilometrov okolo elektrárne.
7. mája - Do ovzdušia prestala unikať rádioaktivita.
10. mája - Padlo rozhodnutie pochovať zvyšky reaktora do oloveného a betónového sarkofágu. Sarkofág dokončený v novembri.
Júl 1987 - Riaditeľ elektrárne Viktor Brjuchanov odsúdený na desať rokov odňatia slobody. Odsúdení boli aj ďalší vedúci pracovníci elektrárne. Brjuchanova prepustili v roku 1990.
1991 - Definitívne uzatvorený druhý blok elektrárne.
1996 - Definitívne uzatvorený prvý blok elektrárne.
15. december 2000 - 12:16 - Vtedajší prezident Ukrajiny Leonid Kučma vydal príkaz na vypnutie tretieho - posledného fungujúceho reaktora Černobyľskej jadrovej elektrárne.
