LONDÝN - Zlo, ako sa zdá, je všade okolo nás. Hitler. Rwandská genocída. Ted Bundy. Zakaždým, keď čítate noviny alebo sledujete televíziu, narazíte na zlé správanie spôsobujúce ujmu, napísal spravodajský server BBC News.
VIDEO z exorcizmu: "Posadnuté" dievča kričí a pľuje krv, keď z neho vyháňajú diabla
V súčasnosti má anglické slovo "evil" (zlý, diabolský) náboženské konotácie. Ale v pôvodnej staroangličtine to znamenalo jednoducho čokoľvek, čo bolo zlé, ohavné či kruté. Držme sa širšej, s náboženstvom nespojenej definície, a skúsme sa opýtať, prečo vlastne zlo vzniklo.
Vieme, že sa človek vyvinul z opíc, resp. z ešte jednoduchších živočíšnych organizmov. To znamená, že sme získali mnohé časti správania od zvieracích predkov. Zahŕňa to tiež zlé správanie? A ak áno, je to preto, že "byť zlý" je za určitých okolností výhodou? Alebo, inými slovami, môžeme vystopovať evolúciu zla?
Existuje mnoho rôznych definícií "povahy zla", ale definujme ho na tento účel ako činy, ktoré spôsobujú zámerné utrpenie, zničenie alebo poškodenie subjektu B v prospech subjektu A. Na účely ďalšieho skúmania môžeme tieto zámerné akcie rozdeliť do štyroch základných kategórií označovaných ako Temná tetráda.
S týmito kategóriami prvýkrát prišla asi pred 15 rokmi skupina psychológov. Pôvodne však definovali len Temnú triádu pozostávajúcu z machiavelizmu (manipulatívny, hľadiaci len na svoje záujmy, zradný), psychopatie (asociálny, neľútostný, bezcitný) a narcizmu (velikášsky, pyšný, nemajúci empatiu). Neskôr ale pripojili ešte jednu kategóriu - každodenný sadizmus (radosť z krutosti).
Prečo toto správanie u ľudí existuje? A dá sa pozorovať u iných živočíchov? Skúsme sa zastaviť pri troch zo štyroch uvedených kategórií.
Machiavelizmus zahŕňa využitie inteligentnej stratégie a prefíkanosti k získaniu moci a výhody nad protivníkom. To je pochopiteľne bežná súčasť politického života, aj keď tí, ktorí tento druh politiky hrajú, nemusia byť zakaždým ľudia.
Dario Maestripieri z Chicagskej univerzity našiel zaujímavé, machiavelistické správanie druhu makak rhesus, ktorých spoločenstvo študoval viac ako 20 rokov. Alfa samce sa uchyľovali k výhražnému správaniu a násilným taktikám, aby ochránili svoj priestor na spanie, samičky a jedlo. Avšak každá z jednotlivých opíc sa zdala mať schopnosť machiavelistického správania, uviedol Maestripieri.
"Je to súčasťou toho, kým sú. Nie je to tak, že by tam boli machiavelistickí jedinci, ktorí by to robili stále, a iní, ktorí by to nerobili nikdy. Rovnaké je to u ľudí - máme to v povahe, čo neznamená, že to musíme robiť neustále," dodal.
Tajomstvo z Biblie odhalené: Historik tvrdí, že vie, kto sa skrýva za diabolským číslom 666
Avšak aj jednoduchšie živočíchy sú schopné elementárnych foriem machiavelizmu. Motýľ druhu Limenitis archippus sa chráni tým, že napodobňuje iné druhy, ktoré sú pre vtáky jedovaté alebo nechutné. A ryba morský čert má na hlave dlhý výrastok so zakončením, ktoré vyzerá ako drobná rybka alebo červ. Tým zradne naláka menšie ryby, aby zaútočili na domnelú korisť, a zožerie ich. Z toho sa dá odvodiť, že zámerné machiavelistické správanie či klamanie telom má veľmi hlboké korene a je užitočnou stratégiou prežitia.
Pokiaľ ide o psychopatiu, bude možno prekvapením, že niektoré zvieratá sa zdajú byť rýdzo nepríjemnými jedincami. Odborník na primátov Frans de Waal mal v zoologickej záhrade v holandskom Arnheme šimpanzicu Puist, ktorá, ako hovorí, bola "pokrytecká, zlá, falošná a klamárska". Vedci ju podľa jeho slov jednomyseľne nenávideli a prirovnávali k čarodejnici.
Medzitým anglická biologička zaoberajúca sa výskumom primátov Jane Goodallová študovala párik šimpanzov - matku s dcérou Passion a Pom, ktoré si navzájom počas štyroch rokov systematicky zožrali osem mláďat. Boli ale tieto samičky psychopatky? Podľa psychológov Petera Buirskiho a Roberta Plutchika pokojne mohli byť. V roku 1991 títo vedci použili profilovací osobnostný dotazník EPI na posúdenie Passion. Z neho vyplynulo, že Passion môže vykazovať sociálne deviantné správanie.
Psychopatické tendencie vedci pozorovali aj u delfínov, ktoré, ako sa zdá, bezdôvodne napádajú sviňuchy; druh z rádu veľrýb, ktorý sa delfínom značne podobá. Na plné potvrdenie tejto myšlienky ale nie je dostatok informácií.
Sadizmus je v Temných tetrádách popisovaný ako potešenie z krutosti. Sadizmus môže podľa odborníkov človeku pomôcť udržať si moc a dominanciu - a často sa zdá, že brutálni politici, ktorí získali moc, sú priebehom času čím ďalej tým krutejší a sadistickejší. A možno pre nich ani nie je iné východisko, ak sa chcú pri moci udržať. Ako klasický príklad môže poslúžiť Vlad Napichovač, predobraz literárneho grófa Draculu.
Dá sa ale sadizmus ako druh správania nájsť aj u iných živočíchov ako u človeka? Vedci uvádzajú, že mnoho druhov správania zvierat môže pozorovateľovi pripadať sadistických. Napríklad keď delfíny plávajúce pod hladinou úmyselne "cvrnkajú" do čajok sediacich na hladine. Pre čajky je to nepochybne otravné správanie, ale sadizmus so sebou nesie potešenie z utrpenia spôsobovaného druhým a podtón nemorálnosti. A my si nemôžeme byť istí, že delfíny tušia, že to čajkám vadí. Pre delfíny to môže byť len druh hry, číra zábava, alebo napríklad tréning triafania na cieľ.
Skutočnosť alebo fikcia? VIDEO "Diablom posadnuté" batoľa desí milióny ľudí na internete!
U mačiek a celej rady iných zvierat bolo pozorované, že korisť nezabijú, ale len sa s ňou hrajú - a tým ju mučia. Typicky sa to deje, keď učia mláďatá, ako majú loviť. A mláďa pokračuje v tejto "hre", kým nedospeje do fázy, kedy sa musí postarať samo o seba, a teda zabiť, aby prežilo.
Sú teda sadisti len jedinci, ktorí sa zasekli vo vývoji a pokračujú v "hre"? Ak by to tak bolo, zdalo by sa podivné, že tento druh správania v priebehu evolúcie nevyhynul. Vedci ale majú inú teóriu. Podľa nich kategórie správania zodpovedajúce tetrádám sú paradoxne pre ľudské i zvieracie komunity prínosné, pretože ostatných jedincov povzbudzujú, aby zostávali v strehu a starostlivo premýšľali o tom, komu venujú dôveru.
