PARÍŽ - V spoločnosti, ktorá často považuje osamelosť za problém, za ktorý je potrebné sa hanbiť, je ťažké nachádzať pozitívne stránky tohto stavu. A to či už je len dočasný, alebo dlhodobý. Umenie byť sám však umožňuje lepšie nájsť cestu k druhým. Samota je stav, ktorý väčšina ľudí považuje za akýsi trest, skúšku alebo dokonca hanbu. Vo svete, v ktorom sa samota príliš nenosí, je osamotený človek nutne podozrivý či nešťastný.
V čase, keď je všetko prepojené, kde je takmer nemožné byť nedosiahnuteľný, nebol pocit samoty nikdy tak výrazný. Podľa výskumu inštitútu IFOP z minulého júla priznáva 80 percent Francúzov, že sa najviac obávajú samoty. Je to pritom obava oprávnená, pretože podľa tej istej štúdie trpí samotou každý ôsmy Francúz. Je ale treba rozlišovať medzi dlhodobou izoláciou a chvíľami samoty, ktorú sme si sami zvolili. Keď sa človek dokáže uspokojiť s vlastnou prítomnosťou, je to užitočné. Pokiaľ nie je samota zdrojom utrpenia a depresie, môže byť dokonca nevyhnutná na to, aby sme lepšie spoznali seba samého a druhých ľudí. Prispieva aj k rozvoju kreativity.
Štyri dni a štyri noci vo vidieckom dome bez telefónu, televízie, rádia, bez domáceho zvieraťa, skrátka bez všetkého. K tomu sa odhodlal psychoterapeut Hervé Magnin, aby mohol premýšľať o problémoch samoty a odovzdať svoje skúsenosti. "Predpokladal som, že sa izoluje od sveta na dlhší čas, aby som napísal knihu. Nakoniec štyri dni stačili. Samota prospieva kreativite a môže prispieť aj k väčšej efektívnosti," citoval Magnina týždenník L'Express.
Magnin zdôrazňuje rozdiel medzi izoláciou a schopnosťou byť sám bez pocitov smútku či strachu. Aby sme dokázali pozitívne využiť tento stav, musíme mať dostatok sebaúcty, hovorí. Je potrebné sa uspokojiť s vlastnou spoločnosťou, čo nie je vždy jednoduché a vyžaduje to schopnosť na sebe pracovať. Rovnako je potrebné zbaviť sa pocitu viny, ktorú v nás často vzbudzuje spoločnosť, ktorá má sklony hľadieť na samotu s podozrievavosťou. Ak sa človek oddáva príliš často sám rôznym aktivitám, je to často považované za formu egocentrizmu. "Nie sú žiadne hotové návody, ako pristupovať k samote pozitívne. Heslom však môže byť radosť, či už sa pustíme do písania, prechádzame sa v lese alebo kreslíme," tvrdí Hervé.
Tieto rady dodržiava napríklad Juliette. Má rada svojich priateľov aj manžela a rada s nimi trávi čas. "Byť ale stále v spoločnosti si vyžaduje istú dávku energie. Mám rada, keď skoro ráno vstanem a všetci ešte spia. Teším sa z ticha a spevu vtákov, čítam, meditujem, športujem. Aj na niektoré filmy chodím do kina sama. Je úžasné byť sama a lepšie sa spoznať. Je to moja potreba, ktorú manžel nechápe," hovorí.
Pohodový a bezstarostný život nezadaných žien: FOTO, ktoré by ste nečakali
Podobne to vníma aj Cécile. "Venujem sa aktivitám, ktoré milujem. Zbavila som sa strachu ísť von sama a robiť niektoré veci sama. Chodím sama do divadla, do kina a na koncerty. Nebolo to ľahké, ale tým, že som zostala sama, som sa nepripravila o to, čo mám rada. Žila som roky s priateľom, ktorého som už nemilovala, a to zo strachu, že zostanem sama. Jedného dňa sme sa jednoducho rozišli. Bola som nútená spoznať samú seba. Teraz som nadviazala vzťah s mužom, ale viem, že nemám životnú potrebu žiť vo dvojici. Kupodivu to náš vzťah posilnilo," poznamenáva tridsaťšesťročná Francúzka.
Anne si váži každý deň, kedy je sama doma a môže maľovať a modelovať sochy. Bol to jej sen, ktorý si splnila až vo svojich 55 rokoch. Osamote jej je dobre. "Každý pondelok ráno si hovorím: "Konečne sama!"."
