BERLÍN - Neandertálci a moderní ľudia sa začali páriť omnoho skôr, než vedci doteraz predpokladali. Spoločné potomstvo mali podľa nemeckých antropológov už pred zhruba 100 000 rokmi. Informujú o tom vedci z lipského Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v aktuálnom vydaní vedeckého časopisu Nature.
Vedci objavili v genóme neandertálca z pohoria Altaj v centrálnej Ázii krátke sekvencie dedičnej výbavy moderného človeka. Na základe veku skúmaných kostí a zloženia genómov dospeli vedci k záveru, že neandertálci a ľudia dnešného typu mali spoločné deti už pred približne 100-tisíc rokmi. To je o niekoľko desaťtisíc rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Známy vedec o hľadaní slovanského génu: DNA Slovákov vyvracia mýty o našom pôvode
To že moderní Európania zdedili jedno až štyri percentá svojej dedičnej výbavy od neandertálcov, sa vie už niekoľko rokov. Znamená to, že moderný človek, ktorý do Eurázie prišiel z Afriky, sa pred 47 000 až 65 000 rokmi opakovane "spúšťal" so svojimi archaickými predkami, z čoho vzišlo potomstvo s čiastočne spoločnou genetickou výbavou.
Teraz zverejnený objav vedcov navyše ukazuje, že toto genetické obohacovanie bolo obojsmerné. Nielenže neandertálci zanechali svoje gény v modernom človeku (homo sapiens), ale naopak v sebe nosili DNA dnešných ľudí. Neplatí to ale pre všetkých. Vedci okrem DNA z kostí neandertálcov skúmali aj genetickú výbavu dvoch neandertálcov, ktorých pozostatky sa našli v európskych jaskyniach. V nich neobjavili žiadne stopy moderného človeka. "To nás privádza k záveru, že miešanie sa odohrávalo v ázijskom priestore," povedal vedúci vedeckého tímu z Lipska Martin Kuhlwilm.
Neandertálci sú dnes považovaní za najlepšie preskúmaných praľudí. Raný príbuzný druhu homo sapiens vďačí za svoje meno miestu nálezu svojich kostí, lokalite Neandertal neďaleko nemeckého Düsseldorfu. Neandertálci v našej genetickej výbave ale nezanechali len pozitívne gény. Podľa jednej štúdie, o ktorej informoval časopis Science, neandertálske gény zvyšujú riziko závislosti na nikotíne a náchylnosť k depresiám. "Mozog je neuveriteľne komplexný, preto je pochopiteľné, že môže mať negatívne dôsledky, keď sú do neho vložené zmeny pochádzajúce z úplne inej evolučnej vetvy," vysvetlila hlavná autorka štúdie Corinne Simontiová.
Na druhej strane gény neandertálcov podľa skoršej štúdie lipského inštitútu uverejnenej v časopise American Journal of Human Genetics posilnili imunitný systém moderného človeka. Americkí vedci zistili, že gény neandertálcov predchodcom moderného človeka pravdepodobne pomohli prispôsobiť sa chladnejšiemu podnebiu mimo Afriky. Dedičná výbava neandertálcov sa údajne u dnešných Európanov a východných Ázijcov vyskytuje hlavne na miestach zodpovedných za reguláciu rastu a tvorby vlasov a pokožky.
