BRATISLAVA - Deň svätého Valentína, známy aj ako Deň zaľúbených, pripadajúci na 14. februára, je pomocou pre plachých zaľúbencov a tajných ctiteľov. Podľa stáročnej tradície tento výnimočný deň nepripúšťa, aby milovaná osoba vyznanie odmietla, alebo aspoň zaň nepoďakovala.
Populárny je 14. február v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, vo Francúzsku, v Británii, USA, Kanade, Japonsku, Austrálii i ďalších štátoch sveta. V Brazílii majú svojho Valentína 12. júna, deň pred sviatkom sv. Antona, patróna manželov. Ženy, ktoré ešte nie sú vydaté, vtedy nosia so sebou sošku sv. Antona, ktorému sa zdôveria s túžbou ísť k oltáru. V Japonsku dávajú dievčatá chlapcom, nie vždy manželom či snúbencom, čokoládu. Tí, čo dostali tento darček, môžu o mesiac, 14. marca, dať dotyčnej bielu čokoládu.
V 90. rokoch 20. storočia prenikla tradícia pripomínania si Dňa zaľúbených, svätého Valentína, aj do štátov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Výraznú podporu sviatku začali poskytovať podnikatelia, obchodníci, výrobcovia cukroviniek, valentínskych suvenírov a darčekov. Hypermarkety, supermarkety a ďalší predajcovia zamerali výzdobu, sortiment i reklamu na Deň zaľúbených. Do ponuky sa dostali napríklad špeciálne pohľadnice, tzv. "valentínky", na ktoré môžu zaľúbenci napísať vyznania. Práve podobný lístok má najbližšie k jednej z najstarších legiend o svätom Valentínovi.
Podľa nej pôvodne pohanský kňaz Valentín, obrátený na kresťanskú vieru, žil v Ríme v treťom storočí po Kristovi. V ríši v tom čase platil dekrét cisára Claudia, zakazujúci rímskym vojakom oženiť sa, pretože manželské radosti by ich odvádzali od plnenia vojenských povinností. Svätý Valentín považoval nariadenie za porušenie Božích zákonov a snúbencov tajne oddával. Za to skončil vo väzení. Aj tam pomáhal kresťanom, posilňoval ich modlitbami a robil zázraky.
Najznámejším je vrátenie zraku dcére žalárnika. Keďže Valentín sa viery nevzdal, 14. februára roku 270 ho Rimania popravili. Legenda dodáva, že Valentín stačil pred smrťou napísať lístok žalárnikovej dcére s vyznaním lásky. Práve to sa stalo základom valentínskej tradície. Rôzne cukrovinky a darčeky, často i vysokej hodnoty, sú vraj vylepšením tradície či realitou moderných čias.
Vo viacerých európskych krajinách sa Deň svätého Valentína spája s kvetmi, cukrovinkami a romantickou večerou. Jednotlivé krajiny sa líšia v tom, akú dôležitosť pripisujú tomuto sviatku jednotlivé generácie a koľko sú ľudia ochotní pri tejto príležitosti minúť. Mnohí čoraz častejšie hovoria o komercii než o citoch.
Meno patróna zaľúbených nájdeme aj v názvoch obcí vo viacerých krajinách. napríklad vo Francúzsku je to obec Saint Valentin a sviatok svojho menovca začali v obci sláviť v roku 1965. Miestom pre zaľúbených sa obec stala v 80. rokoch 20. storočia v rámci osobitného programu, v ktorom ponúka: záhradu zaľúbených, butiky so suvenírmi, strom želaní, poštový úrad ponúkajúci známku s nápisom názvu obce. Aj v Rakúsku je obec s názvom svätého Valentína (Sankt Valentin, spolková krajina Dolné Rakúsko) , podobne aj v Taliansku nájdeme San Valentino.
Aj na Slovensku časť verejnosti pokladá Deň svätého Valentína za komerčný sviatok, iní ho úplne ignorujú. Slováci najčastejšie v ten deň darujú sladkosti a kvety. Deň zaľúbených nadobudol na Slovensku aj iný rozmer - Slovenský Červený kríž v spolupráci s Národnou transfúznou službou SR a hematologicko-transfúznymi oddeleniami organizujú Valentínsku kvapku krvi. Jej cieľom je motivovať mladých ľudí, aby darovali krv a stali sa novými bezpríspevkovými darcami krvi. V roku 2016 sa 21. ročník Valentínskej kvapky krvi koná v dňoch 08. februára do 11. marca.
