OSLO - Na globálnom otepľovaní sa podieľa prevaha výsadby ihličnatých lesov v Európe. Uvádza to štúdia zverejnená v novom čísle časopisu Science. Jej výsledok odporuje doterajšiemu presvedčeniu, podľa ktorého je vysádzanie stromov jednou z bŕzd zvyšovania teplôt. V prípade ihličnanov, ktoré majú temné koruny, to vraj neplatí.
Skupina odborníkov z francúzskeho laboratória zaoberajúca sa klímou a životným prostredím spočítala, že výsadba ihličnatých lesov od roku 1750 prispela k zvýšeniu letných teplôt o 0,12 stupňa Celzia. V mnohých krajiných sa vysádzajú najčastejšie borovice a smreky, ktorých temné koruny vstrebávajú slnečné teplo, tvrdia vedci. Svetlé listy dubov alebo briez naopak svetlo odrážajú späť, avšak tieto listnaté stromy ustupujú ihličnanom.
Pritom v Európe sa zalesnená plocha od roku 1750 rozšírila o desať percent. Pozitívny vplyv, ktorý by to malo mať na ovzdušie, ale kazí zlá voľba druhov, stojí v štúdii. Je známe, že stromy sú schopné pohlcovať oxid uhličitý, teda plyn podieľajúci sa na otepľovaní. "Záležitosť sa ale netýka len uhlíka," povedala Kim Naudtsová, ktorá štúdiu viedla.
Prekvapivé proroctvo vedcov o globálnom otepľovaní: Do piatich rokov nastane zmena
Od priemyselnej revolúcie stúpla priemerná teplota o 0,9 stupňa Celzia. Zalesnená plocha sa v Európe od roku 1750 rozšírila o takmer 200-tisíc kilometrov štvorcových, čo je viac ako plocha Grécka. V roku 2010 lesy zaberali plochu 2,13 milióna kilometrov štvorcových. Zvyšujú sa ale len plochy ihličnatých lesov, listnatých porastov naopak ubúda. Štúdia je zameraná len na Európu, ale podľa autorov je situácia pravdepodobne podobná v ďalších krajinách - v Číne, USA alebo Rusku.
"V oblastiach, kde sa darí listnatým i ihličnatým stromom, dávajú lesníci prednosť ihličnanom, pretože rastú rýchlejšie. Ich drevo je ľahšie, menej vláknité a často je aj rovnejšie, čo oceňujú spracovateľské firmy," vysvetlila Naudtsová. Ihličnany vraj taktiež opatrnejšie nakladajú s vodou, takže sa menej odparujú. Dobré nie je ani odstraňovanie biomasy z vyťažených stromov, pretože sa odváža materiál, ktorý by inak zachytával uhlík. "Dnešný les, v ktorom sa napríklad aj dobre hospodári, zachytáva menej uhlíka ako prirodzené lesy v 18. storočí," dodala Naudtsová.
Na zle volenú výsadbu lesov pripadá len šesť percent podielu z celkového otepľovania; najväčší podiel na ňom majú fosílne palivá. Štúdia však odporúča, aby sa k úvahe o funkcii lesov okrem ich úžitkovosti, zachytávania vody a bránenia erózii pôdy pripojil aj ohľad na ochranu klímy.