BERLÍN/PRAHA - Mal 51 rokov a už takmer štvrť storočia bol agentom komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Tiež ale už vyše 20 rokov žil v USA, kde viac ako 12 rokov pôsobil vo vnútri americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), odkiaľ odovzdával informácie ako Prahe, tak sovietskej tajnej službe KGB. V USA ho však odhalili a odsúdili na doživotie. Československý agent Karel Köcher bol pred 30 rokmi, 11. februára 1986, spolu s manželkou Hanou a tromi ďalšími agentmi vymenený na berlínskom Glienickom moste za sovietskeho disidenta Anatolija Ščaranského a ďalších šesť osôb.
"Za Köchera by sme vymenili aj päť Ščaranských," povedal k tomu neskorší šéf KGB Vladimir Krjučkov. Sovietsky matematik a disident židovského pôvodu Ščaranský mal vtedy len 37 rokov, v ZSSR ho ale odsúdili za údajnú vlastizradu na 13 rokov väzenia. V deviatich väzniciach mal vtedy odsedených deväť rokov.
Ďalšie osudy oboch hlavných postáv výmeny boli rozdielne. Köcher v Československu pracoval najprv na ministerstve vnútra a potom do roku 1990 v prognostickom ústave ČSAV. Po nežnej revolúcii jeho verejné pôsobenie skončilo. Ščaranský odišiel do Izraela, prijal meno Natan a stal sa úspešným politikom: od roku 1996 bol takmer desať rokov ministrom v štyroch vládach, okrem iného aj ministrom vnútra.
Karel Köcher sa narodil v septembri 1934 v Bratislave v rodine českého poštového úradníka, jeho matka bola židovka. V roku 1958 vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu a neskôr aj Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej. Potom pracoval ako vysokoškolský učiteľ.
Členom Komunistickej strany Československa sa stal v roku 1958 a v roku 1962 začal spolupracovať s ŠtB pod krycím menom Pedro. "Hovorte tomu mladícka nerozvážnosť, ale ja som naozaj chcel režim rozložiť zvnútra," povedal k tomu Köcher v knihe novinára Vladimíra Ševelu Český krtko v CIA, ktorá vyšla vlani, ktorú ale Köcher neautorizoval.
V roku 1965 dostal Köcher úlohu infiltrovať sa ako falošný emigrant do amerických tajných služieb. Preto s manželkou Hanou "emigrovali" v decembri 1965 cez Rakúsko do USA. Köcher vtedy v USA tvrdil, že emigroval preto, že mu čs. režim nedovolil sa realizovať a profesijne a odborne rásť.
V roku 1971 dostali manželia americké občianstvo a Köcher o rok neskôr doštudoval Kolumbijskú univerzitu, kde získal doktorát z filozofie. Nastúpil k CIA na miesto v analytickom oddelení, kde vyhodnocoval odpočúvanie sovietskych diplomatov či obchodníkov. V roku 1982 sa ale FBI dozvedela, že pracuje pre československú rozviedku, a začala manželov odpočúvať. V novembri 1984 ich zatkla, Köcher strávil rok vo väzení a odsúdili ho na doživotie.
Vymenili ho vo februári 1986 na preslávenom berlínskom "moste špiónov". Celkovo bolo vtedy vymenených deväť osôb. Západným smerom putoval Ščaranský a občania NDR Wolf-Georg Frohn a Dietrich Nistroy a tiež Čech Jaroslav Javorský, syn tenistu Jiřího Javorského. Sovietsky zväz získal okrem manželov Köcherovcov aj ruského občana Jevgenija Semljakova, Poliaka Jerzyho Kaczmarka a Nemca Detlefa Scharfenortha. Po výmene Köcherovcov zbavili občianstva USA.
V životopise Köchera je stále veľa neznámych. Nejasná je napríklad jeho úloha okolo samovraždy sovietskeho diplomata Aleksandra Ogorodnika, ktorý tajne pracoval pre Američanov - podľa niektorých informácií ho prezradil práve on.
Ščaranský z Berlína odletel so svojou manželkou Avital do Izraela, kde ho na letisku vítal rad štátnikov. Pracoval ako novinár a v roku 1996 sa stal poslancom. Pôsobil v štyroch vládach, z tej poslednej odišiel v máji 2005 na protest proti plánovanému stiahnutiu židovských kolonistov z Pásma Gazy. Od júna 2009 je predsedom Židovskej agentúry pre Izrael (JAFI).
Sovietska invázia do Československa v roku 1968 očami USA: Hĺbková analýza v odtajnených spisoch CIA
Berlínsky Glienický most cez rieku Havolu, ktorý spája berlínsku štvrť Wannsee s Postupimom, dostal prezývku "most špiónov". Okrem tej z februára 1986 zažil ešte ďalšie dve výmeny.
Vo februári 1962 bol za sovietskeho špióna Rudolfa Abela, ktorý desať rokov riadil sovietsku výzvednú sieť v USA, vymenený pilot amerického špionážneho lietadla U-2 Francis Gary Powers, ktorého v máji 1960 zostrelili nad Sovietskym zväzom a odsúdili na desať rokov väzenia.
Druhá výmena na berlínskom moste sa odohrala 12. júna 1985, kedy vymenili 23 politických väzňov z východného Nemecka, okrem iného Eberharda Fätkenheuera a Wernera Jonseka, za štyroch odhalených spolupracovníkov spravodajských služieb komunistického bloku. Výmenou z roku 1962 sa inšpiroval napríklad minuloročný film Most špiónov režiséra Stevena Spielberga s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe.
