LONDÝN - Pre mladé dievčatá v nacistickom Nemecku nebolo väčšej pocty, ako keď boli požiadané, aby privítali Vodcu. Všade, kam Adolf Hitler prišiel, čakali na neho dokonalé svetlovlasé a modrooké deti či tínedžeri, aby ho obdarovali kvetmi, najlepšie jeho obľúbenými karafiátmi. Hannelore Olbertzová mala šesť rokov, keď si ju vybrali a stretnutie s Hitlerom sa jej vrylo hlboko do pamäte. Nebol to však jediný zážitok, ktorý jej z vojnových čias zostal. Nacistický dôstojník Kurt Waldheim, ktorý sa neskôr stal generálnym tajomníkom OSN, v nej zanechal oveľa horšie spomienky.
Nové FOTO nacistických vrahov, krátko pred odsúdením na smrť: Úsmev napriek krvi na rukách
Hannelore Olbertzová, dnes Hokeová, má 86 rokov a žije v Springfielde v americkom štáte Missouri. "Mala som šesť a bola som ideálne Hitlerovo dievča s blond vlasmi a modrými očami. Vtedy však ešte nikto nevedel, že Hitler sa stane mužom, akého ho poznáme teraz. Niektorí ľudia mohli povedať, že v roku 1935 bol nikto, ale nebol hlúpy. Môj učiteľ, riaditeľ, vybral mňa a ďalšie štyri dievčatá z rôznych tried, aby sa stretli s Hitlerom ako jeho kvetinové dievčatá. Bola som vybraná kvôli mojim árijským kvalitám," uviedla žena v exkluzívnom rozhovore pre MailOnline.
"Stála som v rade s ostatnými dievčatami na ulici a museli sme čakať na Hitlera. Keď ste takí mladí, čakať 30 minút vám pripadá ako večnosť a vo chvíli, keď Hitler prišiel, som potrebovala ísť cikať. Spanikárila som a spomenula si, ako mi moja matka vždy hovorila, aby som prekrížila nohy, čo som aj urobila. Hitlerovo auto bolo v strede kolóny. Keď vystúpil, neusmieval sa, nič. Mal na sebe kaki uniformu, vyzeral pekne a vkusne a šiel smerom k nám spolu so ženou, ktorá mala na sebe bielu blúzku," opísala Hannelore zážitok s budúcim Vodcom Tretej ríše.
Ako dieťa ju veľmi vystrašilo, keď si zobral kvety od dvoch dievčatiek pred ňou a dotkol som im hláv, ale od nej si iba vzal kytičku poľných kvietkov a neurobil žiadne gesto a odišiel bez väčšieho rozlúčenia. Dodnes nevie, či sa mu niečo nepáčilo, alebo čo to znamenalo, ale ona sa bála, že sa dostala do problémov. Našťastie nič hrozné sa neudialo a stretnutiu s Hitlerom nepripisovala žiadny význam. Neskôr sa zase snažila držať túto malú epizódu v tajnosti, pretože v Nemecku sa nebolo vlastne čím chváliť.
Pre Hannelore sa však týmto stretávanie s nacistickými pohlavármi neskončilo. Jej rodina nebola síce v strane, ale nepatrila ani medzi tie chudobné. Jej otec Eugen pracoval vo firme Mercedes Benz v Hannoveri a jej matka Anna zostávala v domácnosti, kde šila nacistické uniformy. Častokrát sa u nich usporadúvali večierky pre dôstojníkov, ktorí si chválili výborné jedlá jej matky. To napokon určilo aj ďalší osud vtedy 14-ročnej dievčiny. Počas jednej párty v roku 1944 akýsi dôstojník rozhodol, že bude variť pre budúcu generáciu nacistov.
Slovenský generál a hrdina II. sv. vojny: Pomohol poraziť Hitlera a potom prežil peklo s komunistami
Hitler v Augsburgu zriadil triedy pre dospievajúcich vojakov, chlapcov vo veku 16-18 rokov, kde spali, jedli aj trénovali. Bolo to strategicky dôležité miesto, ktoré bolo počas vojny ťažko bombardované. "Moja drahá matka ma tam vzala z Hannoveru, bola to veľmi dlhá cesta vlakom, trvala asi osem hodín, pretože sme zastavovali vo všetkých malých mestách. Musela ma nechať na tomto podivnom mieste, pretože ani ona, ani ja, sme nemohli povedať nie Hitlerovmu poručíkovi," povedala Hannelore o svojej ceste za novou prácou.
Bývala v dome na kopci, ktorý vlastnil starší manželský pár a hoci bol malý a studený, dievča malo šťastie, pretože záchod sa nachádzal v interiéri. Občas jej rodičia posielali peniaze na oblečenie. V jej živote sa neudiali žiadne dramatické zmeny, akurát sa naučila robiť tie najlepšie tvarové koláče. Poznačilo ju až stretnutie s Kurtom Waldheimom, ktorý zomrel v roku 2007 a bol veľmi kontroverznou postavou dejín. Po vojne sa z neho stal diplomat a politik, napriek tomu, že bol od roku 1938 v strane NSDAP a potom sa pripojil k Hitlerovým jednotkám SA. Popieral však akékoľvek vedomosti o zločinoch proti ľudskosti a aj keď ho v USA prehlásili za nežiadúcu osobu, stal sa prezidentom Rakúska. V rokoch 1972-1981 pôsobil ako generálny tajomník OSN.
Keď šla Hannelore na poštu, pristúpili k nej zámožný pár, muž a žena, ktorý ju pozval na večierok na zámku. Mužom bol top nacista Kurt Waldheim a jeho žena jej dala k dispozícii šaty, ktoré jej siahali nad kolená. Boli síce krásne, ale trochu frivolné. Na večierku hrala živá kapela, rozprúdil sa tanec a na tínedžerku všetko pôsobilo ako v nejakom filme. Dôstojníci sa predvádzali v nacistických uniformách a podával sa kaviár či ustrice. Veci sa však postupne zvrtli. Hannelore si všimla stôl, za ktorým sedeli traja dôstojníci a jedným z nich bol práve Waldheim.
I was an all-American Nazi girl
Zveřejnil(a) Daily Mail dne 7. prosinec 2015
"Kurt ukázal na mňa, keď som tancovala a povedal dôstojníkovi vedľa neho: "Tú malú blondínu dostanem, budem ju mať dnes v noci" alebo niečo podobne vulgárne. Vydesilo ma to, bola som ešte dieťa, mala som 14, iba som dospievala, nebola som žena. Druhý poručík mu povedal:" Nie, ja s ňou chcem ísť do postele " a Kurt sa nahneval: "Nie, ja som si ju vybral prvý". Bola som vystrašená, keď som počula, ako sa rozprávajú o mojom vzhľade, vlasoch a očiach. Vedela som, že ma chceli zneužiť," hovorí o chvíľach strachu Hannelore, ktorá sa rozplakala a chcela okamžite odísť. Za daných okolností, obkolesená dôstojníkmi, to však nebolo možné.
Znenazdania však prišlo vykúpenie. V tanečnej stále sa rozozvučal zvuk píšťalky, ktorý znamenal pohotovosť a všetci Hitlerovi muži sa museli vrátiť do služby. "Všetci dôstojníci, vrátane Kurta a druhého dôstojníka, museli odísť. Párty sa skončila a verím, že vtedy nado mnou stáli anjeli strážni," hovorí katolíčka, ktorá pri tejto spomienke zvierala v ruke medailón zavesený na zlatej retiazke okolo krku.
O rok neskôr sa vojna skončila a Hannelore sa vrátila späť k rodičom. Spolu s nimi a sestrou odišli do Ameriky, kde spoznala svojho manžela Ernesta Lowella Hokea, s ktorým sa vzali v októbri 1954. Dvojici sa narodil syn Gene a dve dcéry Sylvie a Alex. Rovnako ako mnoho ľudí, ktorí zažili vojnu, aj ona o svojich stretnutiach so zlom nacizmu dlhé roky mlčala. Namiesto toho žila obyčajný malomestský americký život v Libanone v Missouri a potom sa presťahovala do Springfieldu, ktorý bol naozaj na míle vzdialený od toho, čo sa kedysi odohrávalo v nacistickom Nemecku.
