Beáta Kačáková (32) s dcérou Ninou (2) by sa potešila, keby banánovník u nás nerástol iba v botanickej záhrade, ale aj bežne v prírode.
BRATISLAVA - Klimatológovia zdvíhajú varovný prst! Priemerná teplota vzduchu narastá a množstvo zrážok na Slovensku klesá. Klimatické zmeny spôsobujú aj pokles vlhkosti pôdy, najmä na juhu krajiny.
Odborníci
zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP) predpokladajú,
že sa posunú vegetačné pásma teplomilných rastlín
viac na sever. Na Slovensku dokonca budú rásť rastliny
z oblasti Stredomoria.
„Zmena klímy na Slovensku nastáva rýchlejšie, ako odborníci predpokladali pred 10 rokmi. Naďalej bude stúpať teplota a bude pokračovať vysušovanie,“ povedala Gabriela Fischerová z ministerstva životného prostredia. Priemerná ročná teplota vzduchu v 20. storočí na Slovensku vzrástla približne o 1,1 °C a ročné úhrny zrážok poklesli v priemere o 5,6 percenta. „Ak by sa nerobili žiadne opatrenia alebo emisie by stúpali v rovnakom trende, do roku 2010 môže dôjsť k zvýšeniu teploty až o 6 °C,“ pokračuje Fischerová. Podľa nej však Slovensko má pomerne výhodnú polohu, preto dôsledky nemusia byť také katastrofické ako v prímorských krajinách - napr. v Grécku či Chorvátsku. „Tie sa môžu dostať na úroveň polopúštnych krajín,“ uzavrela Fischerová.
Podľa odborníkov zo ŠOP môžu klimatické zmeny spôsobiť aj výskyt nových rastlín zo Stredomoria. „Niektoré druhy rastú u nás aj voľne, napríklad ihličnan-cypruštek, či citis, u nás známy ako zanoveť. Ak prispôsobíme podmienky pestovania, môžu prežiť aj granátové jablko alebo figovník. Pokiaľ by zimy boli vlhkejšie, nemali by stredomorské rastliny problém, ale pri suchým zimách, aké máme na Slovensku, s teplotou mínus 10 až 15 stupňov, sa objavujú ťažkosti s prezimovaním,“ povedal Jaroslav Bella, riaditeľ Botanickej záhrady v Bratislave.
Tieto zmeny výrazne ovplyvňuje zvyšovanie spaľovania fosílnych palív. Atmosféra obsahuje skleníkové plyny (najmä oxid uhličitý), ktoré prepúšťajú slnečné lúče. Keď sa toto žiarenie vracia späť vo forme tepla, už ho ďalej nepustia. „V poslednej dobe sa koncentrácia týchto plynov výrazne zvýšila najmä v dôsledku toho, že využívame oveľa viac fosílnych palív. Množstvo oxidu uhličitého, ktorý je najvýznamnejší z týchto plynov, narástol veľmi prudko,“ vysvetlila Gabriela Fischerová.
„Zmena klímy na Slovensku nastáva rýchlejšie, ako odborníci predpokladali pred 10 rokmi. Naďalej bude stúpať teplota a bude pokračovať vysušovanie,“ povedala Gabriela Fischerová z ministerstva životného prostredia. Priemerná ročná teplota vzduchu v 20. storočí na Slovensku vzrástla približne o 1,1 °C a ročné úhrny zrážok poklesli v priemere o 5,6 percenta. „Ak by sa nerobili žiadne opatrenia alebo emisie by stúpali v rovnakom trende, do roku 2010 môže dôjsť k zvýšeniu teploty až o 6 °C,“ pokračuje Fischerová. Podľa nej však Slovensko má pomerne výhodnú polohu, preto dôsledky nemusia byť také katastrofické ako v prímorských krajinách - napr. v Grécku či Chorvátsku. „Tie sa môžu dostať na úroveň polopúštnych krajín,“ uzavrela Fischerová.
Podľa odborníkov zo ŠOP môžu klimatické zmeny spôsobiť aj výskyt nových rastlín zo Stredomoria. „Niektoré druhy rastú u nás aj voľne, napríklad ihličnan-cypruštek, či citis, u nás známy ako zanoveť. Ak prispôsobíme podmienky pestovania, môžu prežiť aj granátové jablko alebo figovník. Pokiaľ by zimy boli vlhkejšie, nemali by stredomorské rastliny problém, ale pri suchým zimách, aké máme na Slovensku, s teplotou mínus 10 až 15 stupňov, sa objavujú ťažkosti s prezimovaním,“ povedal Jaroslav Bella, riaditeľ Botanickej záhrady v Bratislave.
Príčiny klimatických zmien
Tieto zmeny výrazne ovplyvňuje zvyšovanie spaľovania fosílnych palív. Atmosféra obsahuje skleníkové plyny (najmä oxid uhličitý), ktoré prepúšťajú slnečné lúče. Keď sa toto žiarenie vracia späť vo forme tepla, už ho ďalej nepustia. „V poslednej dobe sa koncentrácia týchto plynov výrazne zvýšila najmä v dôsledku toho, že využívame oveľa viac fosílnych palív. Množstvo oxidu uhličitého, ktorý je najvýznamnejší z týchto plynov, narástol veľmi prudko,“ vysvetlila Gabriela Fischerová.
