LONDÝN - Tvorivosť nepozná medze a keď sa ľudská myseľ uvoľní, v relaxačnej fáze dokáže prísť na spojenia, ktoré sa v bdelom stave plného vedomia vynárajú na povrch len ťažko. Preto nie je prekvapením, že niektorí z najslávnejších géniov prišli na svoje prevratné nápady počas spánku, keď ich sústredenú myseľ nerušili vonkajšie vplyvy.
Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834–1907)
Ruský chemik Mendelejev veľmi tuho premýšľal, ako usporiadať 65 vtedy známych prvkov do tabuľky, ale na vzor nevedel dlho prísť. Tušil, že ich usporiadanie nejako súvisí s atómovou hmotnosťou prvkov, ale k výsledku nedokázal nájsť kľúč. Jedného rána sa však zobudil a všetko bolo inak: „Vo sne som videl tabuľku, v ktorej do seba všetky prvky zapadali. Keď som precitol, okamžite som to zaznamenal na kus papiera,“ znejú pamätné slová ruského vedca podľa portálu Ancient-origins.net.
Geniálny fyzik na FOTO odhalil svoje tajomstvo: Zostrojím prístroj na cestovanie v čase
Niels Bohr (1885 – 1962)
Keby sa dánskemu fyzikovi Nielsovi Bohrovi nebolo prisnilo, že sedí na slnku a okolo neho krúžia planéty v štruktúre zviazanej akýmisi šnúrami, možno by veda na model atómu musela ešte nejaký čas počkať. V roku 2013 uplynulo sto rokov od jedného z najvýznamnejších objavov v histórii vedy, za ktorý vďačíme Bohrovi.
Elias Howe (1819 – 1867)
Vynálezca moderného šijacieho stroja s viazaných stehom bol takisto jedným z tých, ktorí premenili svoje sny na skutočnosť. Pred osudným snom totiž márne hľadal, kam presne má v stroji umiestniť ihlu. Prisnilo sa mu, že bol kráľovským krajčírom v podivnej krajine a vladár mu dal ťažkú úlohu, v ktorej musel do 24 hodín prísť na umiestnenie ihly v šijacom stroji. Ak by to nestihol, čakal ho trest smrti. Z úlohy bol taký zmätený, že to nakoniec vzdal. V závere sna si však všimol, že bojovníci s oštepmi, ktorých prosil o milosť, mali oštepy umiestnené blízko pri hlave. Sen bol taký intenzívny, že ho zobudil o štvrtej hodine ráno. Vynálezca však rezko vyskočil z postele, pretože prišiel na riešenie svojho problému so šijacím strojom.
Albert Einstein (1879 – 1955)
Slávny fyzik raz o sebe povedal, že celá jeho kariéra bola predĺžením tínedžerského sna. Zdalo sa mu vtedy, že sa sánkoval z prudkého zasneženého svahu dole tak rýchlo, až sa priblížil rýchlosti svetla a všetky farby okolo neho sa zmiešali do jednej. Táto predstava ho nadchla natoľko, že uvažovaním o rýchlosti svetla potom strávil veľkú časť života.
Friedrich August Kekulé (1829 – 1896)
Na molekulárnu štruktúru jadra benzénu prišiel Kekulé takmer neuveriteľným spôsobom, čím urobil podstatný krok vpred v oblasti organickej chémie - vo vízii, ktorá sa mu prisnila počas krátkeho zdriemnutia. „Atómy začali šantiť pred mojimi očami. Už predtým, keď sa mi o nich zdalo, boli v pohybe. Teraz som však videl, ako dva menšie z nich utvorili dvojicu a ako jeden väčší prijal dva menšie. Väčšie atómy uchopovali tri, dokonca štyri menšie, kým všetky vírili v závratnom tanci,“ opísal chemik, ktorý si vo sne všimol, že väčšie atómy vytvorili reťaz a menšie atómy umiestnili na koncoch reťazí, ktoré sa ťahali z väčších atómov. Vtedy Kekulé vykríkol, zobudil sa a celú noc strávil zaznamenávaním snového obrazu na papier. Iná z legiend však hovorí, že Kekulé videl vo sna hada, ktorý si požieral vlastný chvost či šesť opíc v kruhu, z ktorých každá jedna mala v ruke banán a ostatnými končatinami sa držala s ďalšími opicami. Nesporné však je, že Kekulé na svoj objav prišiel po spontánnej snovej vízii, v ktorej sa mu zjavilo riešenie problému viazania atómov.
