MANIZALES - Sopka Nevado del Ruíz, ktorá leží v kolumbijských Andách asi 130 kilometrov západne od metropoly Bogota, dala o sebe v minulosti vedieť niekoľkými menšími erupciami. Pred 30 rokmi, 13. novembra 1985, si ale výbuch tejto sopky vyžiadal 23-tisíc obetí. Po erupcii sopky Pelée z roku 1902, ktorá zahubila 30-tisíc ľudských životov, sa stal výbuch Nevado del Ruíz podľa počtu obetí druhou najhoršou sopečnou katastrofou 20. storočia a podľa dostupných údajov treťou najhoršou v dejinách.
Nebezpečenstvo viac ako 5300 metrov vysokej sopky Nevado del Ruíz spočíva v tom, že jej vrchol je pokrytý ľadovcom. Teplo erupcie a horúce plyny potom masu ľadu roztavia, voda sa zmieša so sopečným popolom a ďalšími materiálmi na úbočí hory a začne sa valiť do údolia, vznikne tzv. bahnotok či lahar, ktorý cestou dole ničí všetko, čo sa mu postaví do cesty. Lahary sú podľa vedcov oveľa nebezpečnejšie ako tečúca láva, pretože sa pohybujú omnoho rýchlejšie. Za určitých okolností môžu dosiahnuť rýchlosť až sto kilometrov za hodinu.
Prvý väčší výbuch Nevado del Ruíz bol zaznamenaný v roku 1595, ďalší v roku 1865. V prvom prípade si vyžiadal 600 obetí, pri ďalšom zahynula tisícka ľudí. Sopoka potom o sebe začala dávať vedieť vo väčšej miere koncom roka 1984. Už vtedy vedci vrovali pred možnosťou veľkej erupcie. V septembri 1985 sa aktivity sopky začala stupňovať a úrady vydali varovanie pred blížiacou sa katastrofou. V niektorých dedinách v okolí sopky sa ale o hrozbe nedozvedeli.
Osudného 13. novembra 1985 sa prvá veľká erupcia ozvala o tretej popoludní. Úrady síce najskôr vyzvali obyvateľov na evakuáciu, ale potom sa situácia upokojila a ľudia dostali príkaz "ostať pokojní" a zdržiavať sa doma. O deviatej večer ale prišla skaza. Mohutný výbuch vyslal do údolia v štyroch smeroch masu 35 miliónov metrických ton laharu, ktorý sa pohyboval priemernou rýchlosťou 60 kilometrov za hodinu. Smrtiaci prúd narástol do ešte väčších rozmerov po tom, čo sa dostal do korýt riek stekajúcich z horského masívu. Ako "valiacu obludu páchnucu sírou, ktorá drvila domy ako domček z karát", opísal jeden z obyvateľov Armeru, asi najviac postihnutého mesta. Do Armeru dorazil smrtiaci prúd vysoký asi päť metrov 2,5 hodiny po výbuchu.
V mestečku zahynuli tri štvrtiny z jeho 28-tisíc obyvateľov. Celkovo explózia sopky zahubila 23-tisíc ľudí, ďalších 5000 bolo zranených. Vulkán zasiahol trinásť dedín, v ktorých zničil približne 5000 domov. Celkovo bolo explóziou postihnutých okolo 230-tisíc ľudí.
"Sopka nezahubila 23-tisíc ľudských životov, tých zabila vláda," stálo na jednom z transparentov pri smútočnej ceremónii. Smutnou a varujúcou pripomienkou tragédie dodnes zostáva svetoznáma fotografia umierajúcej Omayry Sanchezovej od Američana Franka Fourniera. Trinásťročné dievčatko vtedy bojovalo takmer v priamom prenose o život tri dni a nikto mu nedokázal pomôcť.
Sopka zostáva podľa expertov aj naďalej vážnou hrozbou pre okolité mestá a dediny. Odhady hovoria, že v priamom ohrození žije až pol milióna ľudí. Až vďaka tragédii z roku 1985 si vedci plne uvedomili, že aj malý výbuch sopky pokrytej ľadom a snehom môže mať nedozierne následky.
