SYDNEY - Najväčší ostrov Strednej Ameriky vyzerá na prvý pohľad ako ideálne prostredie na dovolenku. Krásne biele pláže, čarovné zákutia na potápanie, tropické slnko... jednoducho pastva pre telo aj dušu. Turisti z panamskej Coiby však vidia iba maličkú severnú časť, ktorá je dobre udržiavaná a bezpečná. Na to, aby ste sa však dostali ďalej, potrebujete povolenie, ktoré znamená krok do úplne iného sveta. Do sveta, kde sa raj mení na miesto, ktoré je ako vystrihnuté z nočnej mory.
Pekelné väzenie v USA, v ktorom pykajú najhorší zločinci: Aj tých najtvrdších mení na trosky!
Dobrodruh, vojnový dopisovateľ a bývalý americký ranger Chuck Holton navštívil Coibu za posledné roky už osemkrát a pozná ju veľmi dobre. "Ostrov je strašne zákerný, cestoval som po celom svete a nikdy som nebol nikde, kde by som cítíl tak ako tu, že sa ma príroda snažila zabiť," uviedol Holton pre portál news.com.au.
"Všetko na tomto ostrove vás chce uhryznúť, všetko je jedovaté. Nie je to zábavné miesto pre kempovanie. Je to pravdepodobne najdobrodružnejšie miesto v štýle Indiana Jonesa, kde som kedy bol," prezradil Američan, ktorý plánuje ďalšiu výpravu na budúci rok.
To, čo však už stihol zistiť, bolo také fascinujúce a znepokojujúce, že začal o tomto v čase zabudnutom svete hrôzy písať knihu. "Ostrov je pomerne veľký (503 štvorcových kilometrov), je to veľkosť zeme, ktorá nebola nikdy oficiálne preskúmaná," dodal muž, podľa ktorého spoznal miesta, na ktoré ešte nikdy nevkročila ľudská noha.
Podľa neho všetky výletné lode smerujú na severný koniec ostrova, ktorý je veľmi pekný, ale jeho zaujímavá časť je ďalej na juhu. Práve tam sa dajú nájsť zmutované zvieratá, stromy, ktoré dokážu zraniť ľudí aj číhajúce krokodíly. Holton narazil aj na myši veľké ako melón, jelene s krátkymi nohami, podivné jašterice aj obrovské netopiere.
"Sú tu stromy, ktoré keď prší, produkujú kyselinu, ktorá vás spáli, ak stojíte pod nimi. Tiež sú tam hady, ktoré padajú zo stromov," vysvetlil Holton, ktorému sa ale do pamäte aj tak najviac vryl obraz nepredstaviteľných hrôz vo väzeniach nachádzajúcich sa v strede ostrova.
Dnes sú síce prázdne, ale v čase svojho vrcholu v nich bolo umiestnených približne 3000 väzňov v tridsiatich táboroch. Systém vybudovaný v roku 1919 poskytoval obrovský priestor pre páchanie neprávostí a zneužívanie väzniteľmi. Išlo o fyzické aj psychické týranie. Muži, ktorí sa snažili utiecť z nútených prác, neboli prenasledovaní, pretože buď umreli v džungli, alebo sa priplazili späť.
Stráže boli notoricky známe svojou brutalitou a využívali rôzne taktiky mučenia, ako falošné popravy, kedy prikladali väzňom k hlavám zbrane a predstierali, že ich zastrelia. Do jednej cely boli napríklad natlačení všetci väzni, ktorí mali AIDS. Ak niekto zomrel, nechali ho tam spolu so živými. Všade sa rozprestieral zápach mŕtvol.
Väzenie zavreli v roku 2004 a zajatcov odviedli preč. Veľa poľnohospodárskych zvierat tu však po nich zostalo a po pár rokoch v divočine sa úplne zmenili. Holton hovorí, že preskúmať ostrov je neuveriteľné ťažké a nikdy neviete, na čo narazíte. Porast v džungli je taký hustý, že sa im prvýkrát pri expedícii neporadilo prejsť viac 1,5 km za deň a bolo to ako prerážať si cestu cez tehlovú stenu.
Vyskúšali preto brodiť sa jedným z potokov, takže nemuseli príliš využívať mačety, ale pod vodou na ne číhali krokodíly, ktoré zbadali až na poslednú chvíľu. Rovnako im nedali vydýchnuť ani plazy, a bodajúci hmyz, kvôli ktorým sa ich púť rýchlo zmenila na jeden infarktový stav za druhým.
Keďže oblasť je veľmi málo preskúmaná, stala sa útočiskom pre pašerákov drog a po druhej svetovej vojne si tu vraj americká CIA vybudovala tajnú základňu, čoho dôkazom má byť nález granátov. A aby toho nebolo málo, údajne sa tu niekde nachádza aj "Stratené mesto" z predkolumbovskej éry.
Ostrov Coiba dokáže pôsobiť veľmi idylicky
