MELBOURNE - Život tridsaťosemročnej Austrálčanky sa drasticky zmenil po tom, ako dostala list od svojej matky. Zrazu pochopila, prečo ju nikdy nemala rada a nedokázala si s ňou vybudovať žiadny vzťah. A z toho dôvodu sa jej chce zvracať.
Jodi Cahillová si so svojou matkou nebola nikdy blízka. Nemali spolu dobrý vzťah a ju to veľmi trápilo. Ale už to vie. Pred štyrmi rokmi jej mama napísala list, v ktorom jej oznámila šokujúcu správu. "Jodi, je načase, aby si sa to dozvedela. Ty a ja máme rovnakého otca. Môj otec ma už odmalička zneužíval rôznymi spôsobmi. Noc, kedy ma znásilnil a ja som otehotnela, si budem pamätať do konca života," píše sa v ňom.
Austrálčanka vďaka týmto slovám pochopila, ako sa jej mama vo vzťahu k nej cíti. Prečo ju nemiluje, prečo nechala jej výchovu na babku a prečo sa jej raz vyhrážala, že ju zastrelí.
"Myslela som si, že nie je normálna, že je duševne chorá. Muselo to byť pre ňu strašné každý deň sa na mňa pozerať a pripomínať si tak, čo sa stalo. Všetko to už teraz dáva zmysel," povedala.
Hoci matka napísala list s tým najlepším úmyslom, aby sa dcéra dozvedela pravdu o svojom pôvode, všetko sa zvrtlo úplne inak. Správa o otcovi zasiahla Jodi hlbšie, než čakala. Psychicky sa kvôli tomu zrútila. "Bola som znechutená. V tú noc som chcela skočiť z mosta." Hoci si nakoniec na život nesiahla, nasledujúce obdobie nebolo o nič lepšie. Dievčina sa vrhla do práce a snažila sa na to nemyslieť, no v dôsledku šoku a stresu sa u nej vyvinula anorexia. Keď bol jej žalúdok prázdny, cítila sa fajn. Choroba dospela až tak ďaleko, že Jodi skončila v nemocnici a štri mesiace musela byť umelo prikrmovaná cez hadičku.
Všetko sa však na dobré obrátilo a Cahillová poruchu príjmu potravy porazila s pomocou lekárov a priateľov porazila. Či lepšie povedané, momentálne je v štádiu remisie. Uvedomuje si ale, že je ešte pred ňou dlhá cesta. "Je to všetko vo vašej hlave. Môžete mať najlepších lekárov a kamarátov, ale ak neznenávidíte anorexiu tak veľmi, ako nenávidíte seba, neporazíte ju," dodala blondínka.
