NEW ORLEANS - Je to už desať rokov od hurikánu Katrina, najhoršieho v histórii Spojených štátov. Vedci sa celé roky snažia prísť na to, prečo práve v tomto mieste udrela príroda takou ničivou silou, teraz zrejme majú odpoveď. Postarali sa o ňu experti v oblasti klimatických zmien z Princetonu a Massachusettského technologického inštitútu (MIT). Zistili však aj iné, znepokojivé fakty o tom, kde búrka, so silou ako jedna z desaťtisíc, udrie najbližšie.
Podľa Ning Linovej z Princetonu a Kerryho Emanuela z MIT zasiahnu hurikány horšie, ako si ľudstvo pamätá, tri veľké mestá v rôznych kútoch Zeme. Pôjde o trojmiliónovú Tampu na americkej Floride, obľúbené turistické centrum Cairns na severozápadnom pobreží Austrálie a luxusný Dubaj v Spojených arabských emirátoch na Blízkom východe. Ani to však ďaleka nie je jednoznačná predpoveď, uvádza americký denník Washington Post.
V minulosti bolo podobných výskumov, ktoré sa nevyplnili, hneď niekoľko. Cieľom tejto štúdie však nebolo vyvolať paniku, ale skôr „zvýšiť povedomie o tom, čo sa síce zdá málo pravdepodobné, ale malo by to výrazný vplyv“. Podobné predpovede sa nazývajú šedé labute. Sú inšpirované výrazom čierna labuť, ktorým sa označuje nepredvídaná katastrofa alebo udalosť s vplyvnými dôsledkami.
Simulovaná katastrofa
Vďaka globálnemu modelu klímy mohli profesori Linová a Emanuel vytvoriť iný model, ktorý dokázal simulovať aj viaceré búrky súčasne. „Ak vytvoríte stovky tisíc udalostí, až potom uvidíte hurikány, aké ste ešte v histórii nevideli,“ vysvetľuje Emanuel, kľúčový teoretik rovníc stojacich za celým výskumom. Už vo svojich minulých prácach vytvoril simuláciu, v ktorej by rýchlosť vetra na Zemi mohla dosahovať až 800 kilometrov za hodinu. Stačilo by, ak by nás zasiahol asteroid, ktorý by radikálne zvýšil teplotu oceánov.
Otázne však je, prečo by takýto ničivý hurikán, aký opisujú klimatológovia vo svojom výskume, zasiahol práve tri vyššie spomenuté miesta. Tampu Bay od roku 1921 nezasiahla väčšia búrka, predtým to bolo v roku 1848. Obe spôsobili rozsiahle škody. Podľa Emanuela je to spôsobené hĺbkou vody pri východnom pobreží a neobyčajne širokým šelfom (pokračovanie pevniny pod morskou hladinou, pozn. autora) na západnej strane floridského polostrova.
Práve to by malo za následok, že hurikán by sa prehnal plytkou časťou polostrova a nad pevninou by ešte nabral na sile, takže kým by došiel k Tampe, tretiemu najväčšiemu mestu Floridy, mal by neopísateľnú silu. V tejto oblasti profesori simulovali tisíce možných hurikánov, pričom sa ukázalo, že ak bude globálne otepľovanie postupovať rovnakým tempom, ako je tomu teraz, s najväčšou pravdepodobnosťou koncom 21. storočia hurikán obíde pobrežie Mexického zálivu, vybočí do vnútrozemia a totálne zdevastuje Tampu.
Ďalší bude Arabský polostrov
Najvýraznejšie riziko sa v súčasnosti týka Arabského polostrova. Vody v Perzskom zálive sú už dnes veľmi horúce, čo predstavuje potenciálnu energiu pre hurikány, avšak atmosféra je v týchto miestach príliš suchá na to, aby sa tam nejaký vytvoril. Napriek tomu, „fyzika hovorí, že jeden sa vytvoriť môže“, tvrdí Emanuel a dodáva: „Nie je to pravdepodobné, ale nie je to ani nemožné.“ V skutočnosti v blízkosti Perzského zálivu, presnejšie nad Arabským morom, niekoľko silných tropických búrok a malých hurikánov zaznamenali.
Varovanie:
Profesor Emanuel v závere práce zdôrazňuje, že riziko týchto udalostí je skutočne nízke. Hurikán, aký opisuje, by spomenuté oblasti mohol zasiahnuť aj v časovom horizonte 30-tisíc až 200-tisíc rokov. Podľa neho je však dôležité si uvedomiť a rozhodnúť, či malá pravdepodobnosť skutočne potláča riziko fatálnych dôsledkov, aké by podobná udalosť mala. Inými slovami, čím menej budú ľudia na podobnú udalosť pripravení, tým katastrofálnejšie to môže dopadnúť. Pre celý svet.
