MOSKVA - Životy všetkých 118 členov posádky si vyžiadala pred 15 rokmi, 12. augusta 2000, havária ruskej jadrovej ponorky Kursk v Barentsovom mori. Nehoda spôsobila ťažký úder na prestíži tamojšieho vojenského námorníctva, ktorý otáľal s prijatím zahraničnej pomoci. O tom, čo bolo príčinou jednej z najhorších katastrof v Rusku od rozpadu ZSSR, sa dlho viedli divoké špekulácie.
O osude ponorky K-141, ktoré sa zaborila do morského dna 108 metrov pod hladinou, informovala oficiálne Moskva až s dvojdňovým oneskorením.
To len priživilo teórie, že na palube stroja sa mohli nachádzať prísne tajné zbrane. Existovali aj obavy, že 22 rakiet Granit, ktorými bol Kursk vyzbrojený, boli vybavené jadrovými hlavicami. Rusi ale túto domnienku odmietli s tým, že išlo o hlavice konvenčné.
Vyšetrovanie sa skončilo v lete 2002 a odborníci skonštatovali, že na náhodnej explózii cvičného torpéda, ktorá tragédiu odštartovala, nenesie vinu ľudský faktor. Výbuch zavinil únik vysoko explozívneho kysličníka vodičitého, používaného ako palivo pre torpéda 65-76 Kit. Zbrane na prove plavidla potom vybuchli silou mierneho zemetrasenia.
