BRATISLAVA - August patrí z hľadiska astronomických pozorovaní k tým najzaujímavejším mesiacom. A bude tomu aj tento rok. Už zajtra totiž budeme môcť pozorovať najznámejší a dá sa povedať, že aj najobľúbenejší meteorický roj Perzeidy.
Máme tu pomaly už polovicu augusta, a to je práve obdobie, ktoré sa teší mimoriadnemu výskytu meteorov. Azda tým najznámejším sa Slováci môžu kochať už pár týždňov, no vyvrcholiť má v stredu a vo štvrtok. "Jeho aktivita začína v polovici júla a končí v druhej polovici augusta. Maximum sa tento rok predpokladá v noci 12. - 13. augusta s produkciou 60 - 70 a možno dokonca aj sto meteorov za hodinu," vysvetlil Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV.
Keďže sú perzeidy aktívne najmä v lete, vďaka príjemným teplotám ich možno ľahko sledovať po celú noc. Hovorí sa im aj slzičky svätého Vavrinca. Materským telesom meteorov je kométa 109P/Swift-Tuttle objavená v roku 1862. Meteory sú teda zvyškami po jej postupnom rozpade. Meno roja pochádza od súhvezdia Perzeus, v ktorom sa nachádza radiant, teda miesto na oblohe, z ktorého zdanlivo vylietavajú meteory.
Pre pozorovanie Perzeíd nie je nutné pozerať sa do jeho radiantu, meteory prelietavajú po celej oblohe, vždy v smere od radiantu. Jasných meteorov zrejme uvidíme pomerne dosť, pretože rýchlosť Perzeíd je pred vstupom do atmosféry Zeme až 59 kilometrov za sekundu, vďaka čomu sú meteory jasné a často za sebou zanechávajú výraznejšiu žiariacu stopu. Mesiac bude tesne pred novom, takže jeho jas počas noci maxima nebude rušiť.
Okrem Perzeíd a stále aktívnych sporadických meteorov sú v auguste činné aj iné meteorické roje. "Bohatšie sú napríklad Kappa Cygnidy, Severné a Južné delta Akvaridy. Stačí zájsť niekam za mesto, kde svetlá civilizácie nebudú rušiť a zadívať sa na oblohu," dodal Husárik.
Najstaršie záznamy o Perzeidách pochádzajú z Číny už z roku 36 nášho letopočtu, keď v ranných hodinách pozorovali viac ako sto meteorov. Zo stredoveku sú záznamy len veľmi sporadické. Za novodobého objaviteľa Perzeíd je považovaný Adolphe Quetelet z Bruselu, ktorý na ne upozornil v roku 1835. Presnejšie údaje o frekvencii meteorických rojov sú až z roku 1839 od Eduarda Heisa z nemeckého Münsteru, ktorý napočítal 160 meteorov za hodinu.
