LONDÝN - Nájsť spriaznenú dušu pre spoločnú cestu životom nie je vôbec jednoduché, v minulosti mávali partnerské zväzky aj ekonomický význam. Odvážnejší jedinci preto začali skúšať šťastie prostredníctvom inzerátov a zoznamovacích kancelárií. A robí sa tak už pekných pár rokov. Vôbec prvý zoznamovací inzerát na svete bol uverejnený v anglickej publikácii Zbierka pre zdokonalenie poľnohospodárstva a obchodu pred 320 rokmi, 19. júla 1695.
"Džentlmen tridsaťročný, vyhlasujúci, že má veľký majetok, by sa rád oženil s mladou dámou, ktorá má kapitál 3000 libier a chcela by o tom urobiť primeranú zmluvu," stálo v tomto inzeráte, rýdzo prakticky formulovanom.
Časom pribúdali aj ďalšie požiadavky na vhodné náprotivky, napríklad v prvom českom inzeráte, vytlačenom 8. marca 1794 v Poštovských novinách, musela mať hľadaná dievčina dobré vychovanie a jej tvár nesmela byť poznačená kiahňami, a ďalej sa "mala uspokojiť len s jednou slúžkou, byť dobrou gazdinou, primerane dôstojnou svojho stavu a netúžiť príliš po móde a spoločnosti".
Zoznamovacie inzeráty v tlači vzápätí zdomácneli, najviac hľadali páni medzi 25-35 rokmi a dámy vo veku 35 až 45 rokov, na jedného muža pripadalo 1,67 inzerentek. Muži spravidla požadovali dievčinu dobrú, skromnú, citovo založenú so zmyslom pre rodinný život, ženy zase charakter, odolnosť, záujem o kultúru, cestovanie, lásku k deťom a vzťah k rodine.
Majetkové pomery hrali v inzerátoch veľkú úlohu v čase priemyselnej revolúcie, kedy začínajúci podnikatelia hľadali partnerky s možnosťou vloženia kapitálu do ich firmy. S rozvojom emancipácie zase rástol dôraz na záujmy a koníčky. Napriek tomu sa sprostredkované zoznamovanie až do prvej svetovej vojny odohrávalo podľa veľkosti majetku a vlastná vôľa zoznamovaných ľudí nehrala úlohu. A vďaka prísnej výchove a morálke takmer neexistovali rozvody.
ROZHOVOR s Casanovom Martinom (32) o umení zvádzania: Toto poradil Slovákom
Zoznamovanie vtedy sprostredkovávali dohadzovači a dohadzovačky, sobáše sa dohodovali už od detstva detských rokov a okruh potenciálnych partnerov bol obmedzený, rozšíril sa až s rastúcou migráciou. Na túto tradíciu nadviazali zoznamovacie kancelárie. S rozvojom techniky a digitalizáciou databáz mohli poskytovať tipy klientom podľa vzájomnej zhody v požiadavkách vyhodnotených počítačom. Potom do tohto odboru vtrhol internet. Vo virtuálnom svete sa ľudia spočiatku zoznamovali pomocou komunikácie na rôznych chatoch. Vzápätí začali vznikať internetové zoznamky, ktoré sa tešili značnej obľube a nezmizli ani s rozvojom sociálnych sietí.
V súčasnosti neustále vznikajú nové weby, nové stratégie a prístupy k hľadaniu partnera. Ich úskalím býva rozdiel medzi virtuálnym a reálnym svetom, kedy návštevníci občas predstierajú, že sú niečo, čo v skutočnosti nie sú. Napriek tomu zoznamovanie týmto spôsobom vykazuje značnú úspešnosť a je stále populárnejšie.
Navyše sú tieto aktivity, skôr pokladané za niečo neprirodzené, pre generáciu dnešných dvadsiatnikov už úplne normálne. Až tretina vzťahov vzniká podľa výskumov vďaka internetu a britskí sociológovia predpovedajú, že za desať až pätnásť rokov sa polovica všetkých párov v Európe zoznámi on-line.
