PRAHA/BRATISLAVA - Za každým predmetom v našom okolí sa môže ukrývať zaujímavý príbeh, no len málokedy mu venujeme takú pozornosť, aby sme po ňom pátrali. Je preto úžasné, že existujú ľudia, ktorí to urobia za nás a my sa môžeme dozvedieť aj to, čo stálo za vznikom vecí, ktoré berieme denne do rúk. Tak je to aj s československou jednokorunovou mincou, na ktorú si možno budete viacerí ešte pamätať.
Zabudnutá história: Pred 200 rokmi došlo k zmene, ktorá rozhodla o novej podobe Európy!
Spomínate si na dievča s lipou v ruke, ktoré bolo zvečnené na jednokorunovej minci? Niektorí určite áno. Ale vedeli ste, že išlo Bedřyšku Synkovú, ktorú v päťdesiatych rokoch odsúdili ako vedúcu skautského oddielu za vlastizradu a vo väzení mala trčať desať rokov? To asi nie.
Pozadie vzniku novej československej mince zverejnila nedávno Česká televízia, podľa ktorej sa objavila prvýkrát v roku 1957, keď si jej predstaviteľka už odpykávala štvrtý rok väzenia. Je teda jasné, že za takýmto historickým paradoxom musel stáť nebezpečný husársky kúsok.
Synkovú potrestali za činnosť v skautskej organizácii, ktorú komunistický režim zakázal. Mala vtedy devätnásť rokov a ďalších 10 sa nemala dostať na slobodu. Jej príbeh sa však dostal k sochárke Márii Uchytilovej-Kučovej, ktorá vyučovala na umeleckej škole, kde Synkovej matka pracovala ako sekretárka.
Keď sa komunisti rozhodli v roku 1957 zaviesť nové bankovky a mince, do súťaže o návrh podoby sa prihlásila aj Uchytilová. "Bola tak rozčúlená. Povedala: 'Prineste mi fotografiu, ja sa to pokúsim spracovať a dám to na tú korunu. Nikto to ale nesmie vedieť'," prezradila Bedřyška Synková Českej televízii. Veď keby sa prevalilo, že na minci má byť podobizeň odsúdenej ženy, mohlo to mať pre ňu fatálne následky.
Napriek tomu svoj nápad zrealizovala a dokonca dievča otočila smerom k západu, čiže nie k Rusku. Spočiatku to vyzeralo, že nebude mať úspech, keďže z vyše 100 návrhov vybrala komisia iný. Ale napokon zasiahla akási vyššia moc a minister financií, ktorý mal posledné slovo, nevedomky presadil Uchytilovej prácu.
Podobné šťastie mala aj Synkovej matka, ktorá sa vydala na ústredný výbor komunistickej strany so žiadosťou o prepustenie svojej dcéry. Hoci nikoho nepoznala, prečítala si dole na tabuľke mená a išla rovno za jedným z úradníkov. Keď nechcel dokument prevziať, iba mu povedala, že teda zájde za jeho kolegom, ktorý sedí o poschodie vyššie. Úradník to zobral ako hrozbu a dovolil jej nechať žiadosť u neho.
Tak sa dostala na podpis k Antonínovi Novotnému, ktorý to na ÚV KSČ bez čítania podpísal. Bedřyška si odsedela iba päť rokov a po prepustení sa stretla s umelkyňou, ktorá jej tvár dostala do peňaženiek všetkých ľudí v krajine.
Skauting najprv zavesila na klinec, ale v roku 1967 sa atmosféra pomaly uvoľňovala a on vytvorila menší dievčenský oddiel. Medzitým sa vydala a porodila syna, ale vpád vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ju donútil odísť do Viedne a následne do Švajčiarska. Politicky sa angažovala aj v emigrácii. Viedla Svetové združenie bývalých politických väzňov a vydávala časopis Mukl.
Sochárka Marie Uchytilová sa slobodného Československa nedožila. Zomrela deň pred zamatovou revolúciou, no so spomínanou mincou sa platilo až do roku 1993. Uviedla Česká televízia.
