DHARAMSALA/PRAHA - Fascinuje milióny ľudí po celom svete, zvlášť na Západe. Je mierumilovným budhistickým mníchom v okrovom rúchu s neutíchajúcim zmyslom pre humor, pre čínsku vládu je ale dlhodobo jedným z najnebezpečnejších separatistov. Požaduje totiž, aby spolužitie Tibeťanov s väčšinovými Chanmi bolo založené na rovnosti a vzájomnej spolupráci a Tibetu bola zaručená širšia autonómia. Za odmietanie násilia dostal v roku 1989 Nobelovu cenu za mier. Dnes má 14. tibetský dalajláma 80 rokov.
Ako duchovný a svetský vodca je dalajláma medzi Tibeťanmi hlboko rešpektovaný. Hoci už viac ako polstoročie žije v indickom exile, kam utiekol pred istou smrťou po potlačenom protičínskom povstaní v marci 1959. Vtedy ho nasledovalo 100.000 Tibeťanov a tisíce ďalších pribudli v priebehu ďalších rokov.
Počas rokov v exile predložil dalajláma Pekingu množstvo návrhov na nadviazanie seriózneho dialógu. Pôvodne pre Tibet, ktorý je od roku 1965 autonómnou oblasťou Číny, žiadal nezávislosť. Vôľu dosiahnuť kompromis naznačil v júni 1988 pred poslancami Európskeho parlamentu. Vtedy prvýkrát verejne pripustil, že by Tibet zostal súčasťou Číny, ale správa vnútorných záležitostí by prešla do tibetských rúk a centrálna vláda by prebrala zodpovednosť za zahraničnú politiku a obranu.
Ani tieto návrhy, ktoré vyvolali vlnu kritiky medzi niektorými exilovými skupinami, čínska strana neakceptovala a označila ich za skrytú požiadavku nezávislosti. Zvlášť medzi časťou radikálnejších mladých Tibeťanov sa ale rozmáha netrpezlivosť, ktorá vyvrcholila násilnosťami v Tibete v marci 2008. Dalajláma niekoľkokrát vyzval Tibeťanov na ukončenie násilia a pohrozil, že ak sa násilnosti vymknú kontrole, odstúpi ako politický predák tibetského ľudu.
V marci 2011 požiadal tibetský exilový parlament, aby ho zbavil politických funkcií formálnej hlavy štátu. "Ak budeme musieť ešte niekoľko desaťročí zostať v exile, nevyhnutne príde čas, že už nebudem schopný našu vec viesť. Preto je nevyhnutné, aby sme vytvorili solídny vládny systém, kým som toho schopný a zdravie mi slúži," zdôvodnil dalajláma svoje rozhodnutie. Novým tibetským premiérom v exile sa následne stal právnik Lozang Sanggjä. Dalajláma sa taktiež dlhodobo domnieva, že už by žiadneho nástupcu mať nemal a že po takmer piatich storočiach je čas s tradíciou skončiť.
Autorita a charizma vytvárajú zo 14. dalajlámu ťažko uchopiteľný fenomén. Vodca bez krajiny, politík a filozof svojimi myšlienkami priťahuje publikum bez ohľadu na vek, národnosť alebo náboženstvo. Rešpektujú ho a prijímajú aj niektorí najvyšší predstavitelia štátov, iní sa ale kvôli hrozbe zhoršených vzťahov s Čínou s dalajlámom odmietajú zísť. Medzi dalajlámových blízkych priateľov patril aj bývalý český prezident Václav Havel. Na jeho pozvanie zavítal dalajláma do Československa prvýkrát vo februári 1990, naposledy navštívil Havla tesne pred jeho skonom v decembri 2011.
Tibetský duchovný vodca je za všetkých okolností láskavý a vľúdny, nezachováva žiadny odstup. Robí všetko tak, že to vyzerá jednoducho a nekomplikovane a má veľký zmysel pre humor. Jeho posolstvo, v ktorom ide predovšetkým o rozvíjanie lásky a súcitu k druhým, je duchovne vyprahnutou západnou spoločnosťou vnímané ako balzam na dušu.
Pri príležitosti oslavy svojich 80. narodenín vystúpil dalajláma tiež na tohtoročnom hudobnom festivale v britskom Glastonbury. "Zmyslom života je prežiť šťastný život," zdôraznil vo svojom príhovore. "Všetci by sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako urobiť 21. storočie šťastnejším. To je najlepší darček, aký mi môžete k narodeninám dať," dodal.
Dalajláma (lama, ktorého múdrosť a cnosť sú bezbrehé ako oceán - dalaj), občianskym menom Džampal Ngawang Lozang Ješe Tändzin Gjamccho, sa narodil 6. júla 1935 v Tagccheru v Tibete v rodine roľníka. V dvoch rokoch ho rozpoznali ako reinkarnáciu 13. dalajlámu. Bol vzdelaný v budhizme, ale aj v ďalších vedách. Za duchovného vodcu Tibetu ho vysvätili v paláci Potála v Lhase predčasne v 15 rokoch, keď do Tibetu vtrhli vojská komunistickej Číny.
