BRATISLAVA - Nelogické, hlúpe a veľakrát trápne. Aj také sú niekedy poznámky učiteľov na účet žiakov, ako sme sa presvedčili z vašich nezabudnuteľných zážitkov, na ktorých sme sa v redakcii smiali. Niektorí učitelia majú také schopnosti, že by sa mohli porovnávať s Chuckom Norrisom!
Poznámka v žiackej knižke: „Vaša dcéra sa mi smeje za chrbtom rovno do očí.“
Hláška z hodiny geografie: „Pestujú sa tam kozy a ovce.“
Pri skúšaní biológie: „Výborne, Marek. A teraz sa zasa presuň do maternice.“
Učiteľka napísala žiakovi za konzumáciu jedla na hodine nemčiny takúto poznámku: „Je na hodine.“
Poznámka v žiackej knižke: „Behala vonku bez čiapky a v šatni sa škrabala na klietku.“
Žiak hovorí tridsiaty tretí po anglicky: „Trty trt.“
Poznámka v triednej knihe: „Spieval na hodine hudobnej výchovy.“
Po písomnej časti skúšky profesorka zhodnotila, že to bolo skvelé: „Tak si predstavujem prípravu, takže hodnotím na D - E.“
Na biológii odpovedá žiak o zuboch múdrosti a keď skončí, profesor sa ho pýta: „A Jozef, ty už máš zuby múdrosti?“ Jozef mu odpovedá, že nie. „No, veď som si myslel,“ dodáva profesor.
Dcéra dostala poznámku namiesto detí, ktoré vyrušovali, lebo upozornila pani učiteľku, keď na vyrušujúce deti kričala, že stále nie sú ticho, aj keď ich upozorňovala prvýkrát, druhý a štvrtýkrát. Dcéra sa ticho prihlásila a povedala jej, že zabudla povedať po tretie a bola z toho poznámka v žiackej knižke: „Vaša dcéra komentuje pokyny učiteľa.“
Učiteľ počas hodiny: „Keď som sa nedíval, tak som videl - ležal si.“
Hláška vyučujúceho: „Spočítam šiestich vyrušovačov na jednej ruke.“
Poznámka v žiackej knižke: „Žiaci sa honili po chodbe.“
Učiteľka: „Kam tak letíš po tých schodoch? Keď si dolámeš nohy, tak potom nebež za mnou!“
Poznámka: „Honí vtáka na záchode.“
Učiteľka po zazvonení: „Žiaci, prvá z učebnice odchádzam ja.“
Poznámka: „Váš syn cez prestávku vyrušoval spolužiaka na záchode a búchal mu dvere.“
Poznámka od učiteľa: „Keď som vstúpil do triedy, nepostavil sa mi.“
Pokyn učiteľa: „Napíš si do žiackej knižky, že si si zabudol žiacku knižku.“
Profesorka slovenčiny išla skúšať a vyberala podľa čísel, ktoré jej napadli: „No, takže, dva plus dva. Alebo nie. Radšej dám dva krát dva.“
Žiačka: „Pán profesor, zotrela som tabuľu.“ Profesor: „A čo ti má za to doniesť kvety?!“
Učiteľka: „Žiaci, dnes ústne skúšam žiakov.“
Učiteľ: „Vyhodím vás oboch, všetkých štyroch!“
Vždy, keď bola učiteľka otočená chrbtom, hovorievala: „Ja ťa vidím, ja ťa počujem.“
Učiteľka: „Vyskloňuj slovné spojenie parené buchty.“ Žiak: „N (kto, čo) – parené buchty, G (od koho, čoho) - od parených búcht, D (komu, čomu) - parené buchty mne.“
Učiteľ: „Tak ti kopnem do riti, že mi oserieš topánku!“
Angličtinár na strednej škole: „Joj, vy ste takí inteligenti, že keby som tu mal v zásuvke balík kondómov, tak vám ich naťahám na hlavy.“
Poznámka v žiackej knižke: „Popŕhlila učiteľa na zadnú časť tela, keď vykonával potrebu v drevenom školskom WC. Bude navrhnutá na pokarhanie.“
Hláška učiteľky pri písomke: „Jedna chyba - už je to trojka!“
Učiteľka mi v deviatej triede napísala poznámku: „Hádzala lietadielka po triede.“ Pritom to bol peračník!
Poznámka: „Ohrozuje spolužiačku perom a nemá gumu.“
Poznámka v žiackej knižke: „Váš syn naháňal s vypchatým vtákom dievčatá. Keď som to chcel vymazať, zistil som, že nemal ani gumu.“
Slovenčinár: „Na trojku to viete vy, na dvojku ja a na jednotku sám Pán Boh.“
