BRATISLAVA - Pohyby Zeme ovplyvňujú všetky veci naokolo, rotácia našej planéty môže podľa viacerých expertov dokonca spôsobiť pád internetu. K aktuálnemu času sa totiž bude 30. júna pridávať celá sekunda, aby sa kompenzovala pomalšia rotácia Zeme. Tá sa spomaľuje o dve tisíciny sekundy za deň, no aj táto nepatrná zmena môže ľuďom na zemeguli poriadne skomplikovať život.
Najpresnejší čas určujú atómové hodiny, vibrácie vo vnútri atómov majú totiž svoje frekvencie, ktoré sú konzistentné. Sekundu budeme pridávať práve preto, aby pozemský čas dobehol ten atómový. Z podobných príčin sa pridávajú aj prestupné roky. Rozhodnutie o pridaní sekundy sa urobí vždy vtedy, keď je Zem pomalšia ešte len o pol sekundy.
„Počas éry dinosaurov, Zem sa okolo svojej osi otočila za 23 hodín. V roku 1820 trvala rotácia presne 24 hodín, teda 86 400 štandardných sekúnd. Od toho roku je solárny deň dlhší o 2,5 milisekundy,“ vysvetľuje Daniel MacMillan z Goddardovho vesmírneho leteckého centra NASA. Pridanie sekundy však nie je natoľko nezvyčajné, od roku 1972 ju pridáme už 26-krát.
Problémy v 2012
Problémom ale je, že to nerobia všetci rovnako. Niektoré počítačové systémy budú ukazovať 60 sekúnd miesto toho, aby sa prevalili na ďalšiu minútu, iné ukážu dvakrát 59 sekúnd. Výsledkom bude, že systém vyhodnotí sekundu skoku ako spätné rátanie času, čo spôsobí preťaženie procesora (CPU), ako tvrdí John Engates, technologický riaditeľ spoločnosti Rackspace. Doterajšie skúsenosti jeho slová potvrdzujú.
V roku 2012 boli subsystémy natoľko zmätené pridaním sekundy, že servery niektorých spoločností, ako sú Reddit či LinkedIn, nahlásili zlyhanie pri vyrovnaní času. Tentokrát veľké spoločnosti tvrdia, že sú pripravené. Google napríklad celý minulý rok pridával mikrosekundy, takže nemusí pridať veľkú "sekundu skoku", ako píše web denníka Daily Mail. Inde to však také jednoduché nebude.
Konferencia o budúcnosti
Na poludnie 30. júna sa niektoré laboratóriá poriadne zapotia, keď sa ich prístroje nastavené na presné pridávanie chemických zložiek do roztokov, na pol sekundy zastavia. „Čo ak dostávate liečbu ožarovaním? Chcete aby vaša dávka ožiarenia bola radšej o pol sekundy kratšia alebo dlhšia?“ pýta sa nepríjemnú otázku Harlan Stenn, šéf Network Time Protocol.
Existujú však aj možnosti, ako sa tejto šokovej terapii dá vyhnúť. Hodiny by sa mohli napríklad synchronizovať niekoľko minút. Treba však zdôrazniť, že bez prestupných sekúnd by sme sa v roku 2100 dostali do sklzu až troch minút. Briti by zase prijali, ak by mohli čas nastavovať podľa poludníka v Greenwichi, teda podľa pohybu Slnka. O tom, ako sa bude v budúcnosti riešiť tento problém, budú mať zástupcovia z celého sveta konferenciu ešte v tomto roku.
