TOKIO - Toľko sa toho už popísalo o Japonkách, ktoré nikdy nepoznali lásku, že sa zabudlo na ich nešťastné náprotivky, na panicov zrelého veku. Tento jav je pritom v krajine vychádzajúceho slnka rozšírený.
"Nikdy som nemal priateľku. Nikdy. Nie, že by som nemal záujem. Mám ženy rád. Nie som ale schopný si nejakú nájsť," zveruje sa štyridsaťjedenročný Takasu Sakai. Sakai (čo nie je jeho pravé meno) pripúšťa bez zahanbenia, že nikdy nespal so ženou a že nevie, ako o svoje panictvo prísť.
Podľa japonského Národného výskumného ústavu pre populáciu je v krajine štvrtina tridsaťročných mužov panicmi. Ich podiel v rokoch 1992 až 2010 vzrástol o tri percentá. Naopak podiel tridsaťročných Japoniek, ktoré zostali pannami, od roku 1992 citeľne klesol: v roku 2010 ich bolo 25 percent, ale ešte v roku 1992 vyše 40 percent.
Panic bol 75-krát na rande: Zúfalo chcel sex, dopadlo to katastrofálne
Porovnateľné medzinárodné štatistiky takmer nie sú k dispozícii, napriek tomu sa zdá, že sa Japonci vyznačujú menej aktívnym sexuálnym životom než obyvatelia iných priemyselne vyspelých krajín. Podľa štúdie z roku 2010 prišlo o panenstvo či panictvo do dvadsiatich rokov sotva 30 percent Japoncov, zatiaľ čo podľa prieskumu výrobcu prezervatívov Durex z toho istého roku urobilo tento krok oveľa viac mladých Európanov, napríklad viac ako 80 percent Nemcov.
Vedci hľadajú príčiny predovšetkým v ekonomike, podobne ako v prípade ďalších sociologických problémov v Japonsku. Keď na začiatku 90. rokov v Japonsku spľasla takzvaná finančná bublina, nastali dve stratené desaťročia. "Mnoho japonských mužov zrejme s ekonomickým poklesom stratilo sexuálnu sebadôveru. V posledných dvadsiatich rokoch bola pre nich situácia veľmi ťažká," usudzuje expertka na otázky manželstva Joko Itamotová.
Ďalší expert Šingo Sakacume poukazuje na súdobý paradox: sex je v Japonsku všadeprítomný, na ulici, v televízii, v komiksoch manga, ale seriózne sa o ňom nehovorí. "Dnes nie je v Japonsku kde sa naučiť sexuálne žiť, nadviazať milostný vzťah či vstúpiť do manželstva," upozorňuje. Sakacume pracuje pre mimovládnu organizáciu Biele ruky, ktorej cieľom je pomáhať obetiam sexuálneho zablokovania, najmä hendikepovaným, vyjadrovať vlastnú sexualitu.
"Ľudia s potlačenou sexualitou sú v spoločnosti nesmelí," konštatuje. Preto založil Virgin Academia, ktorá ponúka program konferencií o partnerských vzťahoch a o manželstve. Predtým spoločnosť sama regulovala ponuku a dopyt, pokiaľ ide o manželstvo prostredníctvom prísnych a ritualizovaných mravných kódexov. Dnes je na každom, aby si sám našiel partnera.
Takasu Sakai sa do Virgin Academie prihlásil a chodí na kurzy kreslenia, kde na odhalených modelkách objavuje ženskú anatómiu. "Pri prvej lekcii som bol ako omráčený. Ich telá sú neuveriteľne krásne. Zistil som, že je mnoho rozličných tvarov poprsia a dokonca aj pohlavných orgánov," hovorí nadšene.
Sexuálna nevinnosť však môže viesť k nekonečnému duševnému utrpeniu. To je prípad architekta, ktorý bude mať čoskoro päťdesiat rokov a stále je panicom. Vysvetľuje, že "nie je na flirtovanie". Nenavštevuje bary s hosteskami, nikdy sa nepozerá na pornofilmy. Dvakrát v živote sa zamiloval, ale v oboch prípadoch mu to zlomilo srdce. "Stratil som hrdosť, ale aj všetky dôvody na život," zveruje sa. Pri každom rozchode schudol o desať kilogramov.
Aspoň trochu optimizmu na záver. Sakai pristupuje k životu filozoficky. "Nie je potrebné byť pesimistom. Na panictvo sa koniec koncov neumiera," utešuje sa.
