RÍM - Nevysvetliteľný a pretrvávajúci strach z niektorých situácií, predmetov, činností a živých bytostí, či už ide o ľudí alebo zvieratá: to je fóbia, čiže chorobný a neúmerný strach z niečoho, čo síce nepredstavuje reálnu hrozbu, ale vedie k iracionálnemu správaniu sa toho, kto ňou trpí. Taliansky denník Corriere della Sera uvádza niekoľko príkladov iracionálnych a bizarných hrôz.
Chromatofóbia je strach z farieb. Ten, kto ňou trpí, by chcel vidieť svet len v bielej a čiernej, pretože farby sú pre neho skutočným zdrojom utrpenia. Ako mnohé iné fóbie je aj táto vyvolaná nevedomým spájaním farby alebo farieb vôbec s traumatickou udalosťou a vzniká teda ako obranný mechanizmus. Osoby, ktoré sú ňou postihnuté, sa môžu obávať všetkých farieb či len jedinej.
Na rozdiel od nespavosti existuje somnifóbia, kedy je postihnutá osoba doslova terorizovaná myšlienkou, že zaspí, pretože je presvedčená, že sa už nikdy neprebudí a že v spánku zomrie, či sa desí straty kontroly počas spánku. Táto fóbia, vyvolaná traumatickým zážitkom alebo genetickou dispozíciou, sa prejavuje v podstate podobne ako panika.
Strach z vlastného pupku je len ťažko uveriteľný, ale ten, kto ním trpí, má naozaj strach z vlastného tela. V ťažkých prípadoch sa taká osoba obáva, že jej z brucha vylezú vnútornosti.
Vzácna je fóbia z pápeža, ktorá vedie k tomu, že sa človek hrozí každého predmetu, ktorý nejakým spôsobom súvisí s pápežom. Príčiny fóbie sú záhadné, ale zdá sa, že to súvisí s prežitou traumou súvisiaciou nejako s pápežským úradom či s Vatikánom. Fóbia sa prejavuje potením, dýchacími ťažkosťami, závratmi a nevoľnosťou.
Kto by si pomyslel, že Santa Claus môže so svojimi bielymi fúzmi budiť hrôzu? Fóbia z fúzov je väčšinou spojená s nedostatočnou osobnou hygienou alebo pramení z pretrvávajúcich predstáv záporných postáv s fúzmi z kníh nášho detstva.
Mnoho ľudí nemá v obľube cesnak v jedle, ale stáva sa veľmi zriedka, aby táto zelenina budila skutočnú hrôzu, Ide o alliumfóbiu čiže strach z cesnaku. Tento neodôvodnený strach navodzuje predstavy z hororového filmu o upíroch, proti ktorým sa cesnak užíval.
Rovnako ako v prípade fúzov alebo pápeža je aj peladofóbia, strach z plešatých ľudí, spojená s traumatickým zážitkom s účasťou holohlavej osoby. Spomienka na taký zážitok vyvoláva ešte dnes hrôzu.
Ambulofóbia je ničím nepodložený strach z chôdze, ktorý mohol vzniknúť v dôsledku nejakej nehody či pádu, ale môže súvisieť s chorobou, pri ktorej pacient pri státí či chodení pociťuje bolesť.
Hrôza z dlhých a málo používaných slov sa nazýva hipopotomonstrosesquipedaliofóbia. Postihnutá osoba má hrôzu z toho, že také slovo zle vysloví a tým sa zosmiešni.
Chorobný strach z pohľadu priamo do očí sa nazýva ommatofóbia. Je považovaná za fóbiu sociálnu, pretože sociálne vzťahy vyžadujú práve priamy očný kontakt. Ak postihnutý nehľadí do očí toho, ku ktorému sa obracia, považuje sa to za nevychovanosť. Táto fóbia vzniká z traumatického zážitku týkajúceho sa očí, napríklad zranenia očí či straty oka.
Strach zo všetkého sa nazýva panofóbia. Kto trpí touto psychickou odchýlkou, hlboko sa desí strachu samého, čiže má strach, že bude mať strach. Pociťuje hmlisté a pretrvávajúce ohrozenie neznámym zlom. Často ide o druhotný príznak schizofrénie.
